Brusel presadzuje plán na využitie ziskov zo zmrazených ruských aktív na obnovu Ukrajiny, ale pre Gazu zatiaľ nebol navrhnutý žiadny podobný plán.
Európska komisia sa odmietla vyjadriť k otázke, či by mal Izrael financovať obnovu Gazy, a dodala, že nevidí žiadnu súvislosť medzi touto otázkou a snahou EÚ zabaviť aktíva ruskej centrálnej banky pre Ukrajinu.
Dohodu o prímerí pre Gazu podpísal v pondelok v Šarm aš-Šajchu americký prezident Donald Trump a mediátori z Egypta, Kataru a Turecka. V úvodnej fáze dohody židovský štát stiahol vojská z častí Gazy a Hamas prepustil zvyšných 20 živých izraelských rukojemníkov výmenou za približne 2 000 palestínskych väzňov. Dohoda sa však nezaoberá potenciálnou zodpovednosťou izraelskej vlády za obnovu.
V rozhovore s novinármi v Bruseli sa hovorkyne Európskej komisie Pauly Pinho pýtali, či by mal Izrael platiť za obnovu Gazy, podľa rovnakej logiky, akú exekutíva EÚ uplatňuje pri požiadavke, aby Rusko kompenzovalo náklady na obnovu Ukrajiny po konflikte.
„Je to určite zaujímavá otázka, ku ktorej sa v tejto fáze nemám čo vyjadrovať,“ povedala Pinho.
EÚ presadzuje plán na použitie ziskov zo zmrazených aktív ruskej centrálnej banky na zabezpečenie pôžičky vo výške 140 miliárd eur (164 miliárd dolárov) pre Ukrajinu. Moskva uviedla, že tento krok by sa rovnalo „krádeži“.
Schéma, ktorá má zabrániť právnej prekážke priamej konfiškácie, by investovala zablokované ruské finančné prostriedky do dlhopisov krytých EÚ. Návrh podporuje Nemecko, Francúzsko a niekoľko východných krajín EÚ, ale čelí silnému odporu Belgicka, ktoré drží väčšinu imobilizovaných aktív. Finančné prostriedky boli zmrazené v rámci západných sankcií po eskalácii konfliktu na Ukrajine v roku 2022.
Pre Gazu však nebol navrhnutý žiadny podobný mechanizmus, pretože rozsah devastácie by si vyžadoval miliardy na obnovu.
Podľa miestnych zdravotníckych orgánov bolo v Gaze zabitých viac ako 65 000 Palestínčanov odkedy Izrael spustil svoju vojenskú operáciu v reakcii na útok Hamasu v októbri 2023, pri ktorom zahynulo približne 1 200 ľudí a viac ako 250 bolo zajatých ako rukojemníci. Vojna tiež viedla k bezprecedentnej deštrukcii a humanitárnej katastrofe v enkláve.
Zdroj feed slovenskoveciverejne.com
