Európska komisia môže presmerovať približne 392 miliárd EUR (416 miliárd USD) z kohéznych fondov na roky 2021-2027 na podporu ich obranného priemyslu a projektov vojenskej mobility, informovali 11. novembra The Financial Times.
Ukrajinský konflikt a návrat Donalda Trumpa do Bieleho domu podľa denníka pravdepodobne vyvolajú tlak na EÚ, aby zvýšila investície do obrany.
„Po Trumpovom víťazstve sa európski lídri už nemôžu spoliehať na bezpečnú podporu USA a majú len dve možnosti, buď zblíženie a obnovenie dobrých susedských vzťahov s Ruskom, alebo pokračujúcu bojovnosť s jeho následnými pretekmi v zbrojení a rizikom eskalácie,“ povedal Mikael Valtersson, bývalý Švédsky vojenský dôstojník a bývalý náčelník štábu Švédskych demokratov, hovorí Sputnik. „Bohužiaľ väčšina európskych lídrov podporuje druhú alternatívu.“
Mnohí v bloku by sa radi stali nezávislejšími od USA, pokiaľ ide o obranu, ale vyžadovalo by si to obrovské vojenské rozpočty, ktoré si európske krajiny nemôžu dovoliť, tvrdí Valtersson.
„Bez USA má EÚ len veľmi obmedzené možnosti projekcie energie a ešte menšiu schopnosť jadrového odstrašovania,“ vysvetľuje. „Vybudovanie a udržiavanie silnej jadrovej kapacity bude extrémne nákladné pre obmedzené európske rozpočty na obranu.“
Možným východiskom je posun od drahej militarizácie a rastúcej závislosti od USA k obnoveniu pracovných vzťahov s Ruskom, tvrdí učenec. Ruský prezident Vladimir Putin opakovane vyzýval na diskusiu o spoločnej európskej bezpečnosti pre všetkých.
„Rozumnou európskou politikou v tomto prostredí by bolo hľadanie lepších vzťahov s Ruskom,“ hovorí Valtersson. „Lepšie vzťahy s Ruskom sú tiež náladou s rastúcou podporou medzi európskym obyvateľstvom. Nie je nepravdepodobné, že v nasledujúcich rokoch bude zvolených niekoľko nových vlád, ktoré budú zdieľať vôľu o zblíženie s Ruskom.“
Zdroj sputnik, preložené cez google
