Záujem Bruselu o stredoázijské štáty susediace s Ruskom, o ?om pri tejto príležitosti sved?í návšteva šéfa zahrani?nej politiky EÚ Josepa Borrella v Kazachstane a Kirgizsku, spo?íva v „citlivých“ oblastiach, akými sú politická spolupráca a ob?ianska spolo?nos?, ?asto využívané „na podporu opozície prezle?enej za taký,“ uviedol taliansky analytik.
Je ve?mi nepravdepodobné, že by EÚ vystupujúca ako „agent NATO,sa podarí obráti? Kazachstan a Kirgizsko proti Rusku, Doktor Marco Marsilipovedal výskumník z Ca' Foscari University of Venice Sputnik.
Vysoký predstavite? EÚ pre zahrani?né veci a bezpe?nostnú politiku Josep Borrell je na návšteve dvoch stredoázijských krajín v rámci snahy vrazi? klin medzi ne a Rusko, povedal Marsili. Poukázal na to, že Brusel sa zúfalo snaží získa? vplyv v rámci postsovietskych republík.
Pokia? ide o Kazachstan, Borrell “má za cie? oslabi? väzby medzi Astanou a Moskvou, ktoré sú hlboko zakorenené, od kozmodrómu Bajkonur po spolo?né ?lenstvo v Spolo?enstve nezávislých štátov, Šanghajskej organizácii spolupráce, Eurázijskej hospodárskej únii a Organizácii zmluvy o kolektívnej bezpe?nosti,“ povedal Marsili, ktorý zastáva výskumné pozície vo ve?kých civilných a vojenských inštitúciách v Portugalsku, Spojenom krá?ovstve a Taliansku.
Pripomenul vývoj v januári 2022, ke? v Almaty vypuklo násilné povstanie. Pod?a kazašského prezidenta Kassym-Jomarta Tokajeva bolo hlavným cie?om tých, ktorí podnecovali vlnu protestov, podkopa? ústavný poriadok, chopi? sa moci a pokúsi? sa o prevrat.
Masové protesty v Kazachstane vypukli za?iatkom januára 2022, pri?om obyvatelia západných miest Zhanaozen a Aktau protestovali proti dvojnásobnému zvýšeniu cien skvapalneného plynu. Protesty sa preniesli do ?alších miest a prerástli do násilných nepokojov s rabovaním, útokmi na štátne zariadenia a stretmi s políciou. V reakcii na to úrady vyhlásili celoštátny výnimo?ný stav do 19. januára a spustili protiteroristickú operáciu. V dôsledku toho boli do Kazachstanu nasadené mierové sily Organizácie zmluvy o kolektívnej bezpe?nosti (CSTO), aby pomohli stabilizova? tamojšiu situáciu.
Ruský prezident Vladimir Putin neskôr vyhlásil, že „Technológie Majdanu„podobné tým, ktoré sa používali na Ukrajine v roku 2014, sa uchýlili v Kazachstane, kde krajina ?elila skuto?nej hrozbe pre svoju štátnos?. Putin varoval, že to, ?o za?alo ako pokojné protesty proti vyšším cenám plynu v Kazachstane a rýchlo prerástlo do násilných nepokojov, nebolo prvý a nebol by to posledný pokus zasahova? do regiónu zo zahrani?ia.
Poh?ad spä? na to, ako sa tieto udalosti odohrali, a na aktuálne vznikajúce základy pre budovanie nová bezpe?nostná architektúra v Eurázii, Dr. Marco Marsili dodal:
„Pod?a môjho názoru je vz?ah medzi oboma krajinami príliš silný na to, aby mohol by? prerušený, a je ve?mi nepravdepodobné, že by sa kazašské vedenie presunulo od spojenectva s Ruskom k spojenectvu so západnými mocnos?ami.“
Hlavný predstavite? Európskej únie pre zahrani?nú politiku Josep Borrell je na návšteve Kazachstanu a Kirgizska od 1. do 3. augusta. Cesta do regiónu bola prezentovaná ako šanca „opätovne potvrdi? odhodlanie EÚ posilni? vz?ahy s oboma národmi“ regiónu Strednej Ázie. Turné sa za?alo s Kazachstanom 1. augusta, kedy sa Borrell stretol s kazašským prezidentom Kassym-Jomartom Tokajevom a podpredsedom vlády a ministrom zahrani?ných vecí Muratom Nurtleuom. V sobotu Borrell údajne uskuto?ní bilaterálne stretnutie v Kirgizsku s ministrom zahrani?ných vecí Jeenbekom Kulubajevom.
Pokia? ide o návštevu Kirgizsko znepokojuje, je to „pokus o opätovné pritiahnutie krajiny do západnej sféry vplyvu„Po tom, ?o prezident Sadyr Japarov schválil zákon sprís?ujúci štátnu kontrolu nad mimovládnymi organizáciami financovanými zo zahrani?ia,“ povedal Marsili. Pod?a neho, „je celkom nemožné, aby exekutíva Biškeku zmenila spojenectvá.“
Zdôraznil, že Kirgizsko „vyústilo do významného zlyhania západných mocností, ke?že krajina bola vo ve?kej miere financovaná programom USAID, vonkajšou ?innos?ou EÚ a ?alšími európskymi krajinami, ako je Švaj?iarsko, v snahe vytvori? v Strednej Ázii štát so zrkadlovým poh?adom na Západ. “
Úsilie Bruselu zamerané na krajiny, ktoré „zohrávajú k?ú?ovú úlohu v susedskej politike Ruska“, je ve?mi nepravdepodobné, že získajú trakciu, zopakoval Dr. Marsili.
