Šéfka EK vyjadrila solidaritu s Kanadou, ktorá bojuje s ničivými lesnými požiarmi. Pripomenula, že svet dnes čelí vojnám, „o ktorých sme si mysleli, že patria do histórie“, a že ho čoraz viac formuje globálna konkurencia. Preto je samit v Kanade podľa nej definovaný „geoekonomikou“ a geopolitikou súčasne.
Prvou z priorít je podľa Leyenovej potreba riešiť neistotu spojenú s nestálosťou globálnej ekonomiky. Po prekonaní predošlých finančných kríz, pandémie a aj energetickej a inflačnej krízy vyvolanej ruskou vojnou na Ukrajine obchodné napätie pretrváva. Riziká narastajú, lebo firmy nevedia, akým podmienkam budú čeliť a odkladajú investície. Domácnosti očakávajú zvýšenie cien a menej míňajú.
„Potrebujeme úprimnú diskusiu medzi partnermi G7. Obnovenie pocitu stability a predvídateľnosti medzi nami, to je prvá priorita. Sme hlboko prepojení, čo znamená, že aj riziká musia byť riadené spoločne. Clá neovplyvňujú len vývozcov, sú ako dane, ktoré platia rodiny a podniky v dovážajúcich krajinách. Udržme teda obchod medzi nami spravodlivý, predvídateľný a otvorený, musíme sa vyhýbať protekcionistickým opatreniam,“ odkázala šéfka EK. Podľa nej tento dôležitý odkaz môže skupina G7 poslať trhom a celému svetu.
Ako druhú prioritu označila ekonomická bezpečnosť, lebo všetky krajiny G7 čelia agresívnym obchodným praktikám netrhových ekonomík, od nadmernej priemyselnej kapacity až po využívanie ekonomických závislostí ako zbrane. Tu krajiny G7 tiež musia reagovať spoločne a ukončiť éru „globalizmu bez mantinelov“. Znamená to diverzifikovať a posilniť dodávateľské reťazce v oblasti surovín, spoločne čeliť netrhovým politikám a praktikám a riešiť deformácie v kľúčových sektoroch, ako je oceľ či farmaceutické výrobky.
Za tretí dôležitý bod šéfka EK označila prechod od „geoekonomiky“ ku geopolitike, kde dominuje vojna na Ukrajine. Uviedla, že treba vyvinúť väčší tlak na Rusko, aby súhlasilo s prímerím, rokovaniami a ukončením vojny a ako účinný tlak vníma sankcie. Skonštatovala, že v dôsledku súhrnných sankcií G7 a EÚ klesli ruské príjmy z ropy a plynu od začiatku vojny takmer o 80 %.
„EÚ a jej členské štáty doteraz pre Ukrajinu zmobilizovali takmer 150 miliárd eur. Ako skupina G7 musíme naplánovať väčšiu podporu na rok 2026 a aj neskôr,“ vysvetlila Leyenová.
Štvrtou prioritou samitu z pohľadu EÚ budú podľa nej diskusie o Blízkom východe a vyhrotená situácia po izraelských útokoch na Irán. Zopakovala, že Izrael má právo brániť sa a že Irán je hlavným zdrojom regionálnej nestability a že nikdy nemôže mať jadrovú zbraň. Spresnila, že EÚ je odhodlaná nájsť trvalé riešenie tohto konfliktu prostredníctvom rokovaní.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Zdroj feed teraz.sk
