„Áno, cítime, že Európa má veľkú úlohu a mali by sme tiež byť pri tom,“ odpovedala Kallasová na otázku, či Únia chce byť súčasťou Trumpovej Rady mieru. Poznamenala, že EÚ poskytuje humanitárnu pomoc Palestínčanom a má väzby s Palestínskou samosprávou aj s Izraelom.
„Myslím, že Európa by nemala byť iba platcom, ale mala by byť aj aktérom,“ uviedla na okraj stretnutia Rady pre spoluprácu EÚ a Perzského zálivu (EÚ-GCC) v Kuvajte.
„Pracovali sme na mierovom pláne… a pracujeme spoločne s našimi arabskými partnermi. Rozumejú, že je v záujme všetkých, aby sme tam boli, takže dúfajme, že s tým budú súhlasiť aj Izraelčania,“ dodala.
Americký prezident minulý týždeň po stretnutí s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom v Bielom dome predstavil 20-bodový mierový plán na ukončenie vojny v Pásme Gazy, ktorý zahŕňa správu tohto územia po vojne. Netanjahu s plánom súhlasil a Hamas v piatok oznámil, že akceptuje niektoré body, avšak o ďalších sú podľa neho potrebné rokovania.
Medzinárodný orgán, tzv. Rada mieru, by dozeral na „technokratický, apolitický palestínsky výbor“, ktorý by po vojne spravoval Pásmo Gazy. Rada stanoví rámec a bude spravovať financovanie obnovy Gazy, kým Palestínska samospráva nedokončí reformy a nebude môcť prevziať kontrolu nad enklávou. Hamas ani iné militantné skupiny sa na vláde nemajú podieľať.
Návrh okrem toho potvrdzuje, že Izrael nebude Pásmo Gazy okupovať a ani ho neanektuje. Spomína tiež možnosť vytvorenia podmienok pre cestu k palestínskemu sebaurčeniu a štátnosti.
V egyptskom letovisku Šarm aš-Šajch sa v pondelok začali nepriame rozhovory medzi Izraelom a palestínskym militantným hnutím Hamas. Podľa egyptských médií delegácie diskutujú o podmienkach pre prepustenie izraelských rukojemníkov a väznených Palestínčanov v súvislosti s mierovým plánom amerického prezidenta.
Zdroj feed teraz.sk