Tieto komentáre prichádzajú tri týždne po tom, ?o odhalila plány na zavedenie postupného embarga na ruskú ropu ako sú?as? šiesteho kola sankcií, ktoré by ?lenským štátom dali šes? mesiacov na postupné ukon?enie nákupov ruskej ropy a do konca roka na zastavenie nákupu všetkých rafinovaných ropných produktov.
Krátko po jej oznámení však nieko?ko ?lenských štátov vrátane Ma?arska, Slovenska, ?eskej republiky a Bulharska vyjadrilo obavy a požiadalo o výnimky šité na mieru, aby mali viac ?asu na prispôsobenie svojich rafinérií a zmiernenie ekonomického dopadu.
Nieko?ko kôl intenzívnych rokovaní neprinieslo ve?mi potrebný prielom, pri?om Ma?arsko sa stalo hlavným a najhlasnejším odporcom.
„Usilovne na tom pracujeme, pretože máme nieko?ko ?lenských štátov, ktoré majú skuto?ne technické problémy. Sú vnútrozemské, takže nemôžu dosta? ropu cez more. Potrebujú alternatívy a ropovody a potrebujú pracova? na modernizácii svojich rafinérií,“ povedala von der Leyenová pre Euronews na Svetovom ekonomickom fóre v Davose.
„Tu tvrdo pracujeme na h?adaní technických riešení. Riešenia solidarity z iných ?lenských štátov, ale aj finan?né investície napríklad do obnovite?ných zdrojov energie,“ dodala.
„Je to zložitý mechanizmus. Dúfam, že s tým budeme hotoví v priebehu nieko?kých týžd?ov.“
Optimistické hodnotenie Von der Leyenovej odráža slová nemeckého vicekancelára Roberta Habecka a holandského premiéra Marka Rutteho, ktorí tiež nazna?ili, že dohoda je bezprostredná.
V liste, ktorý videli Financial Times, však ma?arský premiér Viktor Orbán požiadal, aby bolo navrhované ropné embargo vylú?ené zo summitu EÚ budúci týžde?, kde diplomati dúfali, že sa nájde politické riešenie.
„Diskusia o balíku sankcií na úrovni lídrov bez dosiahnutia konsenzu by bola kontraproduktívna,“ napísal Orbán v liste.
„Len by to zdôraznilo naše vnútorné rozdiely bez toho, aby to ponúklo realistickú šancu na vyriešenie nezhôd. Preto navrhujem, aby sme sa touto otázkou nezaoberali na ?alšom zasadnutí Európskej rady.“
V reakcii na túto správu predstavite? EÚ uviedol, že Rada konzultuje so „všetkými lídrami“ prípravu a definovanie programu dvojd?ového summitu.
„Musíme sa zapoji?“
Ke?že vojna nevykazuje žiadne známky ústupu, Komisia minulý týžde? predstavila ambiciózny plán na u?ah?enie prechodu od najziskovejšieho exportu Ruska: fosílnych palív.
Dlhoro?né úsilie EÚ o dosiahnutie energetickej nezávislosti od Moskvy bude stá? 210 miliárd eur.
Brusel tvrdí, že je možné do konca tohto desa?ro?ia získa? až 300 miliárd eur prostredníctvom kombinácie finan?ných nástrojov, ako je fond bloku na obnovu po koronavíruse, spolo?ný rozpo?et a príjmy získané zo systému obchodovania s emisiami (ETS).
„95 % [peniazí] ide do obnovite?ných zdrojov energie,“ povedala von der Leyenová a odmietla obavy ob?ianskej spolo?nosti, že použitie pe?azí z ETS podporí spa?ovanie vä?šieho množstva fosílnych palív.
„Aj ke? je to paradoxné, táto vojna, správanie Ruska a naša vô?a skuto?ne sa zbavi? závislosti od fosílnych palív na Rusku urých?uje Európsku zelenú dohodu. Je dobré, že ju máme zavedenú,“ poznamenala. „Teraz však musíme zintenzívni? a zrýchli?.“
Je pozoruhodné, že plán Komisie s názvom RePower EU vy?le?uje až 2 miliardy eur na modernizáciu ropných systémov, ale vä?šina pe?azí je dostupná iba prostredníctvom nevyužitých úverov z fondu obnovy.
Ma?arský národný balík obnovy, predložený v máji 2021, ešte nebol schválený Bruselom kvôli dlhodobým obavám týkajúcim sa právneho štátu, ktoré pod?a názoru exekutívy zostávajú neriešené.
V rámci rokovaní o ropnom embargu Ma?arsko požiadalo o nešpecifikovanú sumu pe?azí výmenou za svoju zelenú. Sankcie EÚ vyžadujú jednomyse?ný súhlas všetkých ?lenských štátov.
Minister zahrani?ných vecí krajiny Péter Szijjártó predtým povedal, že zníženie dodávok ruskej ropy si bude vyžadova? investície vo výške 500 až 550 miliónov eur, okrem 200 miliónov eur na posilnenie ropovodu Adria.
Diplomické zdroje, s ktorými sa Euronews konzultovala, uvádzajú, že narastajú obavy, že Budapeš? sa snaží využi? patovú situáciu v ropnom priemysle na vynútenie schválenia svojho balíka obnovy.
„Rusko je zodpovedné za potravinovú krízu“
V rozhovore pre Euronews von der Leyenová obvinila Rusko z vyvolania svetovej potravinovej krízy v dôsledku invázie na Ukrajinu, jedného z popredných svetových vývozcov pšenice, kukurice, ja?me?a a slne?nicového oleja.
Rusku sa podarilo kontrolova? vä?šinu prístupu Ukrajiny k ?iernemu moru, ?ím v podstate zaviedla blokádu, ktorá bráni ukrajinským lodiam dováža? potraviny na svetové trhy. Tieto obmedzenia zasadili obrovskú ranu ekonomike krajiny a vyvolali poplach medzi krajinami s nízkymi príjmami.
„Žiadna možnos? dialógu s Ruskom by nemala zosta? nevyužitá“ na vyriešenie situácie, povedala von der Leyenová. „Nemôže to by? tak, že Rusko je už zodpovedné za vojnu a túto potravinovú krízu, ale že teraz vedome blokuje ?ierne more, a tým je zodpovedné za hladovanie miliónov ?udí.“
„S Ruskom prebiehajú diskusie, takže je to dobré, o odblokovaní ?ierneho mora,“ dodala.
Kyjev požiadal EÚ a G7 o zriadenie zelených koridorov, ktoré by umožnili dodávky potravín z Ukrajiny cez alternatívne pozemné trasy. Krajina v sú?asnosti skladuje približne 40 miliónov ton obilia, z ktorého polovica musí by? vyvezená do konca júla.
Šéfka Komisie plánuje usporiada? podujatie o potravinovej bezpe?nosti s prezidentom Abdalom Fattahom el-Sisim z Egypta, jednej z krajín najviac vystavených narušeniu dodávok potravín spôsobenému vojnou.
Zdroj: Euronews
Zdroj feed slovenskoveciverejne.com
