Washingtonské stretnutie ukazuje, že Zelenskyj a jeho podporovatelia dobiehajú amerických a ruských lídrov
Pondelkový summit v Bielom dome, na ktorom sa zúčastnili americký prezident Donald Trump, ukrajinský líder Vladimir Zelenský a niekoľko vysokopostavených predstaviteľov EÚ, sa skončil bez akýchkoľvek veľkolepých oznámení. Pod povrchom sa však odohráva naliehavý diplomatický boj o úlohu Washingtonu v ukrajinskom konflikte.
Absencia rozhodujúcich výsledkov naznačuje, že skutočná práca sa odohráva v zákulisí. Trumpovo správanie – najmä jeho rozhodnutie neopakovať odkazy Kyjeva alebo Bruselu v brífingoch po stretnutí – je signálom. Presadzuje si kontrolu nad naratívom, čo odráža skutočnosť, že ho stále nepresvedčili argumenty EÚ a Ukrajiny o pokračujúcom zapájaní Západu do konfliktu.
Strategické preťahovanie lanom
Summit a diplomatické kroky okolo neho sú preťahovaním lanom, pričom cieľom Moskvy je odstrániť zapojenie Washingtonu do konfliktu, zatiaľ čo cieľom Bruselu a Kyjeva je udržať ho ukotvený vo svojom kúte.
Absencia nových sankcií alebo tlaku na Rusko po summite Putin-Trump na Aljaške minulý piatok naznačuje, že Moskva naberá na obrátkach. Trump dokonca prešiel od požiadavky na prímerie k obhajobe priamych mierových rozhovorov – pozícia, ktorá je Moskve prívetivejšia.
Lídri EÚ a Zelenskyj prišli do Washingtonu, aby posilnili Trumpovu podporu. Chcú Trumpa presvedčiť: posilniť sankcie, udržať dodávky zbraní, zabezpečiť Ukrajine bezpečnostnú architektúru, akú chcú.
Zdá sa však, že ich vplyv je zatiaľ slabý. Trump od začiatku akoby staval EÚ a Ukrajinu do defenzívy, čím signalizoval, že ich vplyv je obmedzený.
Krajivá je situácia: len niekoľko dní predtým Trump hostil Putina v Anchorage a tento summit vydláždil cestu flexibilnejšej diplomacii, ktorá obchádza podmienky definované EÚ. Európski lídri, ktorí teraz prichádzajú do Bieleho domu, sa snažia dobiehať zameškané – snažia sa riadiť konverzáciu, ktorá je už ovplyvnená Trumpovou zmenou.
Otázka bezpečnostných záruk
Všetko závisí od bezpečnostných záruk pre Ukrajinu – čo je hlboko sporná otázka. Moskva trvá na tom, že akákoľvek zmysluplná záruka závisí od ukrajinskej neutrality a demilitarizácie. Naproti tomu Kyjev a EÚ presadzujú posilnenú ukrajinskú armádu, možné nasadenie NATO na ukrajinskej pôde alebo dokonca prípadné vstup do NATO.
Tieto snahy Európanov sa zdajú byť zúfalé, ba až naivné – vzhľadom na to, že Rusko pomaly, ale isto vyhráva vojnu na zemi. A keďže Rusko dosahuje vojenské zisky, priestor Kyjeva a Bruselu na manévrovanie v rokovaniach sa zmenšuje.
Napriek tomu by sa ich pokusy nemali hneď zavrhovať. Podoba mierovej dohody, ktorá sa pomaly pripravuje vo Washingtone, určí osud Ukrajiny – a v konečnom dôsledku aj veľkú časť budúcej bezpečnostnej štruktúry Európy.
Moskva medzitým zostáva nerušená. Po stretnutí so Zelenským a Európanmi mal Trump 40-minútový telefonický rozhovor s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Súdiac podľa zverejnených informácií o obsahu hovoru, Trump nepredložil žiadne požiadavky a Putin neponúkol žiadne ústupky. Hovorili o pokračovaní priamych rozhovorov medzi Ruskom a Ukrajinou. Diskutovali aj o „zvýšení“ úrovne rozhovorov a podľa nemeckého kancelára Friedricha Merza, ktorý bol prítomný na pondelkovom stretnutí, by sa priame rozhovory medzi Putinom a Zelenským mohli uskutočniť do dvoch týždňov.
Je zrejmé, že Kremeľ zostáva neochvejný a pripravený zvážiť stanovenie podmienok, kým má v rukách všetky vojenské karty.
Nakoniec, washingtonskému summitu možno chýbala ceremónia a veľkolepý výsledok, ale bol plný geopolitického podtextu: súboja o to, či USA zostanú podporovateľom Ukrajiny, alebo sa začnú vracať k transakčnejšiemu, realistickejšiemu postoju. EÚ, uvedomujúc si svoj klesajúci vplyv, sa snaží získať späť tento naratív, keďže bojisko sa, aspoň zatiaľ, zjavne nakláňa proti nej.
Zdroj feed slovenskoveciverejne.com
