Misia Proba-3 je prvou technologickou demonštráciou letu dvoch satelitov, ktoré fungujú ako jeden virtuálny prístroj na skúmanie Slnka, v presne určenej formácii. Satelity boli úspešne vypustené na dvojročnú misiu 5. decembra 2024. Nachádzajú sa vo výške viac ako 60 kilometrov nad zemským povrchom a ich hlavnou úlohou je vytváranie umelých zatmení Slnka s cieľom získať jasné a nerušené snímky slnečnej koróny, ktorá je za normálnych okolností zatienená obrovským jasom slnečného disku.
Misia pozostáva z dvoch satelitov. Prvým je Occulter (Tienidlo) s hmotnosťou 250 kilogramov, na ktorom sú umiestnené optické meracie senzory pre laserovú a vizuálnu metrológiu. Je vybavený tieniacim diskom s priemerom 1,4 metra, pričom jeho okraj je tvarovaný tak, aby sa znížilo množstvo rozptýleného svetla.
Druhou sondou je 300-kilogramový Coronagraph (Koronograf) nesúci prístroj ASPIICS na zhotovovanie záberov slnečnej koróny a senzory na určovanie polohy tieňa.
Obe kozmické lode musia udržiavať vzdialenosť približne 150 metrov s presnosťou rádovo v milimetroch. Táto presnosť je nevyhnutná na to, aby Occulter mohol dokonale zakryť slnečný disk a vrhnúť stabilný tieň na prístroj ASPIICS.
Koronograf však 14. februára v dôsledku sledu udalostí stratil orientáciu, čo spôsobilo, že jeho solárny panel sa odklonil od Slnka a vybili sa mu batérie. Sonda sa následne prepla do režimu prežitia.
Riaditeľ ESA Josef Aschbacher však vo štvrtok uviedol, že cez noc sa stal „nejaký zázrak“ a agentúre sa s ňou opäť podarilo spojiť. Ukázalo sa, že na solárny panel predsa len dopadá trochu slnečného svetla, čo tím ESA v Španielsku využil na obnovenie spojenia. Panel je teraz znovu otočený k Slnku, čo sonde umožňuje nabíjať batérie. Experti ESA zapnú prístroje a urobia testy, aby zistili, či boli spôsobené nejaké škody.
Zatiaľ čo úplné zatmenia Slnka na Zemi trvajú len niekoľko minút a vyskytujú sa iba približne 60-krát za storočie, Proba-3 je podľa ESA schopná zabezpečiť desať až 12 hodín pozorovaní týždenne počas dvoch rokov.
Zdroj feed teraz.sk
