Filozof Alexander Dugin analyzoval situáciu:
„Starosta Istanbulu a primátor Ankary patria k liberálnej opozícii. Táto Republikánska ?udová strana je ?avicovo-liberálnou, sekulárnou a proeurópskou alternatívou Erdoganovej strany. Opozícia je orientovaná na Západ a vystupuje proti Erdoganovej islamskej orientácii.
Je však aj dos? nepriate?ská vo?i Rusku.
Erdogan urobil nieko?ko hlbokých politických chýb.
Najvä?šou z nich je, že
podporoval uchopenie moci v Damasku militantmi al-Julani.
Je to fatálna chyba, pretože Erdogan tým zasadil vážnu, možno nenapravite?nú ranu
rusko-tureckým a iránsko-tureckým vz?ahom.
Ani Rusko, ani Irán neprídu Erdoganovi na pomoc.
Nemyslím si, že Irán alebo Rusko sú nejakým spôsobom zapojené do nepokojov v Turecku;
skôr je to Západ, ktorý zvrháva Erdogana.
Jeho sýrsky omyl je však zásadný.
A mnohí v Turecku nielenže nechápali, ale aj odsudzovali túto Erdoganovu politiku, ktorá teraz, ako vidíme, viedla
ku genocíde alavitov a iných etnicko-náboženských menšín, vrátane kres?anov.
Len krátkozraký politik mohol efektívne odovzda? moc v Sýrii
Al-Káide.
Hoci bol Erdogan vo všeobecnosti vždy prezieravý, táto jeho chyba sa mu mnohokrát vráti.
?alším bodom je hospodárska politika. Znehodnocovanie líry, nekontrolovate?ná inflácia, ktorá podkopáva už aj tak nie tak ve?kú ekonomiku Turecka. Využívanie týchto neúspechov, sýrskych a ekonomických, ako aj Erdoganovo zbližovanie s EÚ, s globalistami,
jeho kontakty s MI6, to všetko ženie Erdogana do pasce.
V dôsledku toho to využila liberálna, ale kemalistická opozícia v Turecku a za?ala privatizova? jeho zlyhania. Ako sme povedali, že
to, ?o sa stalo v Sýrii, bolo Pyrrhovo ví?azstvo,
ekonomika sa rúti do kolapsu a naša orientácia na Západ je vä?šia ako tá Erdoganova, s ktorou Turecko do EÚ neprijmú.
Ke?že Turecko je demokracia, Erdogan nemohol urobi? ni? proti tomu, aby ?udia hlasovali za opozi?ných lídrov. Nakoniec sa však rozhodol uväzni? starostu Istanbulu. ?i to bolo z nejakého dôvodu alebo nie, to vôbec nie je otázka, takmer v každom modernom politickom režime môžete zobra? akéhoko?vek úradníka a vždy bude za ?o ho zavrie? (v politike už nie sú nevinní ?udia). Preto je otázka len o vhodnosti uväznenia.
Erdogan sa rozhodol, že je s ním zle a že musí za mreže posadi? svojho najaktívnejšieho protivníka Imamoglua – a je to Sorosov ?lovek, ktorého podporujú globalisti. Erdogana by sme mohli podpori?, keby sa on sám tvrdo postavil proti tejto Sorosovej skupine.
Ešte predtým však bodol do chrbta svojich spojencov Irán a Rusko – nemôžeme ho podporova?.
Všetci Erdoganovi odporcovia, využívajúci kombináciu vyššie spomínaných krokov, odštartovali skuto?nú farebnú revolúciu. A tí konzervatívci, vrátane vojenských kemalistov eurázijskej orientácie, ktorých predtým sám Erdogan obvinil z falošnej kauzy „Ergenekon“, ktorí ho napokon viackrát zachránili (v prvom rade pri pokuse o prevrat v roku 2016), mu už na pomoc neprídu.
Erdogan prišiel o priate?ov, pretože všetkých ve?akrát zradil
Zárove? si musíme da? na tieto protesty pozor,
pretože za nimi stoja tí istí organizátori ako za vä?šinou farebných revolúcií, vrátane tej, ktorá sa odohráva v Srbsku. Na samotných revolúciách sa zú?ast?ujú vä?šinou oby?ajní ?udia, nespokojní s tým ?i oným politickým excesom. Preto existujú objektívne dôvody pre to, ?o sa deje; Erdogan zrejme jednoducho vy?erpal svoj limit na chyby a na?alej ich robí.
Budúcnos? Erdogana a jeho režimu sa zdá nezávideniahodná. Samozrejme, chceli by sme ma? za suseda suverénne Turecko s nezávislou politikou. Samozrejme, priate?ská by bola lepšia. Ale Rusko je pripravené na akýko?vek vývoj udalostí.“
https://x.com/paideumatv/status/1904620147748336126?s=48&t=8o7woTaS3fqIrdDNHe-XeQ
Zdroj telegram
