Od za?iatku slávnej éry televíznych pondelkov uplynie v piatok 12. januára 65 rokov.
„Televízny archív nám prezradí, že za?iatok tradície bratislavských pondelkov môžeme datova? 12. januárom 1959, kedy sa odvysielalo prevzaté predstavenie ?inohry Slovenského národného divadla – Bertold Brecht: Život Galileiho v réžii Tibora Rakovského s Viliamom Záborským v titulnej úlohe. Pôvodne bolo toto prevzaté predstavenie plánované na 31. októbra 1958, z neznámych prí?in sa ale neuskuto?nilo. Po rozhodnutí vedenia štátu o každodennom televíznom vysielaní sa uvažovalo o pondelkovom vysielaní už 29. decembra 1958, ale reálne sa každodenné vysielanie za?alo až od 1. januára 1959. Predstavenie Život Galileiho bolo po televízno-režijnej stránke pripravené na vysielanie, a tak sa po definitívnej stabilizácii vysielacej schémy v pondelok 12. januára 1959 aj odvysielalo,“ povedal pre TASR Milan Antoni?, emeritný archivár STV – RTVS. Tým sú?asne uviedol na pravú mieru dátum za?iatku vysielania bratislavských televíznych pondelkov, pretože v tejto súvislosti sa ve?mi ?asto uvádza nesprávny dátum 29. december 1958.
Prvou lastovi?kou televíznych pondelkov sa stala rok a pol pred tým inscenácia Do videnia, Lucienne!, ktorú bratislavské štúdio ?eskoslovenskej televízie odvysielalo naživo z divadla 15. mája 1957. Režisér Ján Rohá? obsadil do hlavných úloh Máriu Krá?ovi?ovú a Ela Roman?íka, ktorí sa tak vlastne stali prvými slovenskými hercami ú?inkujúcimi v televízii.
Štúdio ?eskoslovenskej televízie (?ST) v Bratislave za?alo vysiela? 3. novembra 1956 a prakticky od za?iatku „bojovalo“ za vä?ší podiel na celoštátnom vysielaní. Koncom roka 1958 padlo rozhodnutie, že televízia bude vysiela? aj v pondelok, a teda od roku 1959 sa pravidelne vysielalo už sedem dní v týždni. „Pražské vedenie ?ST rozhodlo, že ke? sú Slováci stále nespokojní so svojim podielom vo vysielaní, tak nech im patrí celý pondelok,“ pripomenul Milan Antoni?.
Bratislavskí televízni pracovníci stáli pred ve?kou výzvou – v divadlách sa v tento de? nehralo, múzea i výstavy boli zatvorené, ?iže po kultúrnej stránke to bol takpovediac „tichý“ de?. Príležitosti sa chopili, zrodili sa televízne pondelky a s nimi aj legendárne televízne inscenácie.
Milan Antoni? poukázal na to, že najmä v za?iatkoch panovala zo strany divadiel obava z negatívneho vplyvu televízneho vysielania na ich ?innos?. ?as ale ukázal, že opak bol pravdou a možno poveda?, že aj v?aka televízii sa prejavila vlna zvýšeného záujmu ob?anov o divadelnú kultúru.
„Obrovský prínos bratislavských pondelkov vidím najmä v tom, že postupne sa špi?ková kvalita svetovej i našej dramatickej tvorby respektíve dramatizácia hodnotných prozaických diel v podaní elity slovenského divadelníctva dostala zásluhou televízneho vysielania do takmer všetkých kútov ?eskoslovenska. Obrazne povedané, aj babi?ka v hociktorej dedinke s dosahom televízneho signálu mohla by? každý pondelok ´v divadle´ prostredníctvom televíznej obrazovky,“ zdôraznil pre TASR archivár Milan Antoni?.
Zdroj feed teraz.sk
