V najnovšej správe IEP za rok 2024 sa uvádza, že na Sahel pripadá viac ako polovica všetkých úmrtí súvisiacich s terorizmom – ide o 3885 z celkového po?tu 7555 obetí terorizmu na celom svete, informovala agentúra AFP, píše TASR.
V celosvetovom meradle po?et obetí terorizmu v roku 2024 klesol – vrchol dosiahol v roku 2015, ke? pri teroristických útokoch vo svete zahynulo okolo 11.000 ?udí. Po?et obetí uvádzaných pre Sahel sa od roku 2019 zvýšil takmer desa?násobne, pretože v tomto regióne na?alej pôsobia a úto?ia extrémistické a povstalecké skupiny, konštatovala AFP.
IEP definuje terorizmus ako „hrozbu alebo skuto?né použitie nezákonnej sily alebo násilia neštátnym aktérom na dosiahnutie politického, ekonomického, náboženského alebo sociálneho cie?a prostredníctvom strachu, nátlaku alebo zastrašovania„.
Na rozdiel od Západu, kde sú v posledných rokoch páchate?mi teroristických útokov skôr jednotlivci, Sahel zaznamenal rýchlu expanziu militantných džihádistických skupín, uvádza sa v správe IEP.
Vä?šinu útokov v tejto ?asti Afriky spáchali dve organizácie: odnož Islamského štátu v Saheli (ISSP), známa donedávna ako Islamský štát Ve?kej Sahary (ISGS), a Skupina na podporu islamu a moslimov (GSIM/JNIM), ktorá je odnožou teroristickej siete al-Káida.
„Pokúšajú sa zavies? nové právne poriadky,“ uviedol bezpe?nostný analytik Niagalé Bagayoko s tým, že tieto formácie sa snažia „vykonáva? spravodlivos? na základe (islamského) práva šaría„, pri?om v tomto procese bojujú o moc a kontrolu nad územiami.
ISSP údajne od prevratov v rokoch 2020 a 2021 zdvojnásobil rozlohu územia, ktoré má pod kontrolou v Mali. Ve?ká ?as? z tohto územia sa nachádza na východe tejto krajiny, blízko hraníc s Burkinou Faso a Nigerom. V rozširovaní svojho dosahu pokra?oval aj GSIM/JNIM. Správa GTI poznamenáva, že obe militantné skupiny v danom období verbovali nových bojovníkov vrátane detských vojakov.
Správa IEP vysvet?uje, že politická nestabilita a slabé vládnutie vytvárajú ideálne podmienky pre rast vplyvu povstaleckých skupín, a zdôraz?uje, že primárnou hnacou silou terorizmu je konflikt.
Sahel je niekedy ozna?ovaný ako „pás prevratov“ Afriky. Od roku 2020 sa v regióne uskuto?nilo šes? úspešných prevratov: dva v Mali, dva v Burkine Faso, jeden v Guinei a jeden v Nigeri. Všetky tieto krajiny teraz ovládajú vojenské junty, ?asto sympatizujúce s Ruskom.
Mali, Niger a Burkina Faso po prevratoch vystúpili z Hospodárskeho spolo?enstva západoafrických štátov (ECOWAS), vytvorili si vlastnú sahelskú konfederáciu, odmietli spolupracova? s bývalou koloniálnou ve?mocou Francúzskom a priklonili sa k Rusku a ?íne. V správe IEP zverejnenej v stredu sa uvádza, že táto zmena v partnerstvách, najmä v oblasti bezpe?nosti, ako aj odchod z ECOWAS umožnili skupinám, ako je GSIM/JNIM, rozšíri? svoje aktivity na pobrežné krajiny západnej Afriky.
Zdroj feed teraz.sk
