„Ak neprestanú negatívne zásahy do biotopov hluchá?a, ako napríklad nedávno medializované vy?aženie hluchánieho tokaniska v Národnom parku Nízke Tatry, samotný program záchrany problémy nevyrieši a populácii hluchá?a na Slovensku hrozí postupný zánik,“ uviedli organizácie. Systémovým riešením by bolo pod?a nich schválenie kvalitných zonácií a programov starostlivosti o národné parky.
Ochranári tvrdia, že od nástupu novej vlády zaznamenali devä? prípadov ?ažby priamo vo funk?ných biotopoch hluchá?a. Približne 22.000 hektárov biotopov stále nie je pod?a nich prísne chránených a na ?alších približne 7000 hektároch sa len do?asne nezasahuje a zákaz ?ažby ?oskoro vyprší. Podotkli, že vä?šina existujúcich biotopov hluchá?a preto zostáva ohrozená.
„Vzh?adom na aktuálnu situáciu vo vedení rezortu životného prostredia je program záchrany hluchá?a nad o?akávania dobre spracovaný. Dôležité však bude, ?i sa aj preklopí do reálnych opatrení. Významnou sú?as?ou programu záchrany je aj bezzásahový režim vo funk?ných biotopoch,“ povedal Ondrej Kameniar z iniciatívy My sme les. Nechránené lesy pod?a neho predstavujú približne jedno percento lesov, no pre hluchá?a majú zásadný význam.
„Ochrana existujúcich biotopov by mala by? pod?a programu záchrany prioritou. Ak neochránime existujúce biotopy, hlucháne nebudú ma? odkia? osíd?ova? nové, ktorých vytvorenie trvá desa?ro?ia až storo?ia,“ poznamenal Kameniar.
Organizácie poukazujú na dôležitos? aktívnych opatrení, ktoré sú v programe navrhované na takmer 40.000 hektároch. Ide o prerie?ovanie umelo vysadených mladých porastov na plochách po kalamitných ?ažbách, ktoré sú dnes príliš husté na to, aby poskytovali hluchá?ovi vhodný biotop. Tieto opatrenia pod?a nich povedú aj k vyššej odolnosti lesov vo?i klimatickým zmenám a okrem hluchá?a podporia aj množstvo ?alších ohrozených druhov.
„Manažment vhodný pre hluchá?a sa v týchto porastoch doteraz takmer nevykonával. Ak ho chce štát teraz naozaj realizova? na takýchto ve?kých rozlohách, je potrebné v ove?a vä?šej miere zvýši? aktivitu obhospodarovate?ov štátnych pozemkov a pripravi? funk?né mechanizmy na zapojenie neštátnych vlastníkov. Napríklad aj vyhlásením výzvy z Programu Slovensko pre iné ako štátne subjekty,“ povedal Jozef Ridzo? zo Slovenskej ornitologickej spolo?nosti/Birdlife Slovensko.
Ministerstvo životného prostredia odmietlo aktivistickú ideológiu predošlých vlád, ktoré nerešpektovali práva súkromných vlastníkov ?i obhospodarovate?ov pozemkov. Tak, ako bol po odbornej stránke pripravený nový program záchrany hluchá?a aj v spolupráci s obhospodarovate?mi pozemkov, tak envirorezort komunikuje aj prípravu zonácií národných parkov, ?i už ide o Národný park Poloniny, Malá Fatra, Tatranský národný park aj Národný park Nízke Tatry,“ uviedol pre TASR odbor komunikácie. Doplnil, že tieto zonácie sú pripravované so všetkými k?ú?ovými hrá?mi v regióne a diskusie ešte budú pokra?ova?. Sú?asné vedenie envirorezortu vedie pod?a vlastných slov aktívny a konštruktívny dialóg, pretože chce zmysluplnú zonáciu, ktorá prinesie rozvoj regiónu, bude rešpektova? vô?u súkromných vlastníkov a rovnako efektívne ochráni prírodné bohatstvo.
Mimovládni ochranári pripomenuli, že Slovensko v roku 2022 prehralo súdny spor s Európskou komisiou z dôvodu ni?enia biotopov hluchá?a.
MŽP zverejnilo Program záchrany hluchá?a hôrneho na roky 2025 – 2029. Jeho cie?om je zastavi? pokles a stabilizova? populáciu hluchá?a hôrneho na Slovensku. Riešením je spolupráca s obhospodarovate?mi pozemkov, lokálnymi vlastníkmi, správcami, užívate?mi lesov. Týmto programom reaguje rezort aj na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie.
Zdroj feed teraz.sk
