Envirofond by mal vrátiť vlastníkovi sanovanej nehnuteľnosti peniaze

Bratislava 22. decembra (TASR) – Envirofond bude povinný vrátiť vlastníkovi nehnuteľnosti, na ktorej sanovali envirozáťaž, ním uhradené financie. Urobiť by tak mal do 1. marca 2024. Pohľadávky štátu vzniknuté v súvislosti so sanáciou nehnuteľností majú v znení účinnom do 31. decembra 2023 zaniknúť k 1. januáru 2024. Vyplýva to z novely zákona o niektorých opatreniach na úseku environmentálnej záťaže, ktorú v piatok schválili poslanci Národnej rady (NR) SR. Parlament rokoval o návrhu v skrátenom legislatívnom konaní.

Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR pripomenulo, že nová legislatíva napráva stav, ktorý vznikol „nepremyslenou a nelogickou úpravou“ prijatou počas pôsobenia predošlého vedenia rezortu. „Kvôli sporným ustanoveniam je dnes zákon o envirozáťažiach predmetom ústavnej sťažnosti vedenej na Ústavnom súde SR,“ uviedol envirorezort.

Doterajšia právna úprava bola podľa MŽP problematická z viacerých hľadísk, ale najmä z hľadiska možného nelegálneho čerpania eurofondov. „Novelizovaná právna úprava je taktiež vnútorne rozporná, keďže zákon v súčasnosti upravuje dva rôzne režimy, a to režim možnej liberácie povinnej osoby (vlastníka) a súčasne novelizovaný režim, ktorý na uvedené neberie ohľad a paušálne zaväzuje každého vlastníka sanovanej nehnuteľnosti k úhrade nákladov spätých so sanáciou bez ohľadu na skutočnosť, či jej existenciu spôsobil alebo nie,“ pripomenul rezort pri odôvodnení, prečo mení predošlú novelu.

Nová právna úprava odstraňuje tiež duplicitu pri financovaní tých sanácií, kde bolo za povinnú osobu určené príslušné ministerstvo. MŽP pripomenulo, že v týchto prípadoch štát na jednej strane nemôže využívať finančné prostriedky z fondov Európskej únie a zároveň za úhradu tej istej sanácie vymáhať v plnej výške finančné zdroje od vlastníka nehnuteľnosti, v rámci ktorej sa envirozáťaž sanuje.

Šéf envirorezortu Tomáš Taraba (nominant SNS) označil prijatie zákona za dobrú správu pre životné prostredie a praktické odstraňovanie envirozáťaží. „Ide o prípady, kedy predošlý režim skonfiškoval ľuďom pozemky a potom im ich po roku 1989 vrátil. Medzitým tam vznikla záťaž a podľa Budajovej logiky títo ľudia, ktorí tú záťaž nespôsobili, mali znášať finančné bremeno jej odstraňovania,“ povedal Taraba.

Poukázal na to, že na odstraňovanie envirozáťaží existovala schéma eurofondov a zároveň vlastníci museli niesť finančné bremeno. „Takže na odstraňovaní jednej a tej istej veci boli dva súbežné zdroje financovania, čo je neprípustné,“ skonštatoval.