Energetici sa pripravujú na zvýšený dopyt po elektrine

Bratislava 26. júla (TASR) – Rastúci počet elektromobilov, očakávaný nárast počtu tepelných čerpadiel na vykurovanie či znižovanie závislosti priemyslu od fosílnych palív prinesie do roku 2040 nárast dopytu po elektrickej energii až o polovicu. Správcovia sietí aj preto plánujú v najbližších desiatich rokoch investície rádovo v miliardách eur, no zatiaľ zvýšený záujem o dodávku elektriny nepociťujú. V niektorých krajinách, ako napríklad v Holandsku, už prechod z plynu na elektrinu spôsobuje problémy.

„Holandsko sa musí uchýliť k prídelom elektriny. Prejavuje sa to tak, že v súčasnosti ani zďaleka nedostávajú elektrické prípojky všetci, ktorí o ne žiadajú,“ upozornil ekonóm Trinity bank Lukáš Kovanda. Ide podľa neho o fiasko prílišného dekarbonizačného úsilia. Podľa denníka Financial Times sú tieto problémy iba ochutnávkou toho, čo čaká zvyšok EÚ po plnom nábehu Green Dealu.

Na Slovensku by sa mala podľa analýzy Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy (SEPS) zvýšiť spotreba elektriny do roku 2040 z vlaňajších 27,3 terawatthodiny (TWh) na 36,5 až 48,7 TWh. Štúdia SEPS očakáva v základnom scenári vyššiu výrobu elektriny, ako bude predpokladaná spotreba. Pokiaľ by sa ale naplnil dekarbonizačný scenár, bude elektriny nedostatok a Slovensko by mohlo v nasledujúcej dekáde napriek spusteniu dvoch blokov jadrovej elektrárne Mochovce a rastu inštalácií fotovoltických elektrární elektrinu opäť dovážať.

Analytik portálu energieprevas.sk Jozef Badida upozornil, že okrem elektrifikácie dopravy a priemyslu, zavádzania klimatizačných jednotiek a tepelných čerpadiel či integrácie obnoviteľných zdrojov energie si vyžiada vyššie nároky aj na elektrické siete. „Zároveň dochádza aj k rozvoju krátkodobých trhov a nových obchodných modelov, čo skôr či neskôr zasiahne aj bežných odberateľov elektriny,“ uviedol Badida. Možno teda podľa neho očakávať prechod od pasívneho odberu elektriny k jej vlastnej výrobe a poskytovaniu flexibility. „Takisto treba pozitívne vnímať snahu regulátora smerujúcu k uvoľneniu nevyužívanej kapacity sústav,“ dodal.

Štúdia SEPS je z októbra 2023 a neuvažuje s plánovaným novým blokom jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach, no zároveň ráta s opätovným nábehom výroby v hlinikárni Slovalco. „Uvádzané predpokladané nárasty spotreby elektriny k roku 2030 a 2040 uvažujú s predpokladom opätovného nábehu Slovalco na odber na pôvodnej úrovni a predpokladom modernizácie U. S. Steel Košice s odberom elektriny rádovo v stovkách MW. Ide o zámery týchto spoločností, ktoré sa môžu a nemusia naplniť,“ uviedla SEPS. Štátna spoločnosť aktuálne disponuje iba veľmi slabými signálmi zo sektora priemyslu vo veci možnej elektrifikácie.

SEPS sa ale na rast záujmu o elektrinu pripravuje. V najbližších desiatich rokoch plánuje prostredníctvom investičných projektov preinvestovať sumu približne 1,110 miliardy eur, pričom na zabezpečenie nevyhnutného zvyšovania existujúcich kapacít a nevyhnutnej modernizácie hlavných častí prenosovej sústavy sa uvažuje s nákladmi cca 1,027 miliardy eur.

Zvýšený záujem o elektrické prípojky či o zvýšenú dodávku elektriny zatiaľ neeviduje ani Stredoslovenská distribučná (SSD). „Žiadosti o nové pripojenie a technické zmeny na existujúcich odberných miestach vybavujeme štandardným spôsobom. Dodržiavame pri tom legislatívou stanovené termíny. V súčasnosti evidujeme štandardný počet žiadostí, ktoré sú v riešení,“ priblížil hovorca spoločnosti Miroslav Gejdoš.

Podľa hovorkyne Západoslovenskej distribučnej (ZSD) Michaely Dobošovej sa v budúcnosti výrazne zvýši spotreba elektriny ale zmení sa aj profil objemu. Týka sa to všetkých odberateľov od priemyslu až po domácnosti. „Napríklad pri odberných miestach typu rodinný dom predpokladáme nárast elektrickej energetickej náročnosti zo súčasných 4-6 megawatthodiny (MWh)/ročne na úroveň 15 – 20 MWh/ročne,“ priblížila.

Počas nasledujúcich dvoch až troch rokov očakáva ZSD dosiahnutie inštalovaného výkonu presahujúceho 1000 až 12000 megawattov v malých a lokálnych zdrojoch, čo je porovnateľnú s výkonom viac ako dvoch jadrových blokov elektrární Mochovce či Jaslovské Bohunice. „V tomto kontexte sú modernizácia a rozvoj infraštruktúry nevyhnutné, pričom súčasné investície do distribučnej sústavy ju pripravujú na budúce požiadavky,“ dodala Dobošová.

SSD má podľa Gejdoša v lokalitách, kde sa distribučná sústava dostáva na hranicu kapacitných možností, dlhodobo rozpracované projekty. Tie zabezpečia možnosti navyšovania výkonu, prípadne pripojenia nových odberných miest. „Zvyšovaním požiadaviek na výkon však úmerne narastajú aj náklady na výstavbu a prevádzkovanie distribučnej sústavy,“ dodal Gejdoš.

V súvislosti so zabezpečovaním nabíjacej infraštruktúry pri výstavbe a zároveň rekonštrukciách podľa neho výrazne spomaľuje reagovať na potreby odberateľov legislatíva. „Je potrebné si uvedomiť, že distribúcia elektrickej energie je verejným záujmom a k tomu by mali byť upravené aj legislatívne podmienky,“ dodal Gejdoš.