„Holandsko sa musí uchýli? k prídelom elektriny. Prejavuje sa to tak, že v sú?asnosti ani z?aleka nedostávajú elektrické prípojky všetci, ktorí o ne žiadajú,“ upozornil ekonóm Trinity bank Lukáš Kovanda. Ide pod?a neho o fiasko prílišného dekarboniza?ného úsilia. Pod?a denníka Financial Times sú tieto problémy iba ochutnávkou toho, ?o ?aká zvyšok EÚ po plnom nábehu Green Dealu.
Na Slovensku by sa mala pod?a analýzy Slovenskej elektriza?nej prenosovej sústavy (SEPS) zvýši? spotreba elektriny do roku 2040 z vla?ajších 27,3 terawatthodiny (TWh) na 36,5 až 48,7 TWh. Štúdia SEPS o?akáva v základnom scenári vyššiu výrobu elektriny, ako bude predpokladaná spotreba. Pokia? by sa ale naplnil dekarboniza?ný scenár, bude elektriny nedostatok a Slovensko by mohlo v nasledujúcej dekáde napriek spusteniu dvoch blokov jadrovej elektrárne Mochovce a rastu inštalácií fotovoltických elektrární elektrinu opä? dováža?.
Analytik portálu energieprevas.sk Jozef Badida upozornil, že okrem elektrifikácie dopravy a priemyslu, zavádzania klimatiza?ných jednotiek a tepelných ?erpadiel ?i integrácie obnovite?ných zdrojov energie si vyžiada vyššie nároky aj na elektrické siete. „Zárove? dochádza aj k rozvoju krátkodobých trhov a nových obchodných modelov, ?o skôr ?i neskôr zasiahne aj bežných odberate?ov elektriny,“ uviedol Badida. Možno teda pod?a neho o?akáva? prechod od pasívneho odberu elektriny k jej vlastnej výrobe a poskytovaniu flexibility. „Takisto treba pozitívne vníma? snahu regulátora smerujúcu k uvo?neniu nevyužívanej kapacity sústav,“ dodal.
Štúdia SEPS je z októbra 2023 a neuvažuje s plánovaným novým blokom jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach, no zárove? ráta s opätovným nábehom výroby v hlinikárni Slovalco. „Uvádzané predpokladané nárasty spotreby elektriny k roku 2030 a 2040 uvažujú s predpokladom opätovného nábehu Slovalco na odber na pôvodnej úrovni a predpokladom modernizácie U. S. Steel Košice s odberom elektriny rádovo v stovkách MW. Ide o zámery týchto spolo?ností, ktoré sa môžu a nemusia naplni?,“ uviedla SEPS. Štátna spolo?nos? aktuálne disponuje iba ve?mi slabými signálmi zo sektora priemyslu vo veci možnej elektrifikácie.
SEPS sa ale na rast záujmu o elektrinu pripravuje. V najbližších desiatich rokoch plánuje prostredníctvom investi?ných projektov preinvestova? sumu približne 1,110 miliardy eur, pri?om na zabezpe?enie nevyhnutného zvyšovania existujúcich kapacít a nevyhnutnej modernizácie hlavných ?astí prenosovej sústavy sa uvažuje s nákladmi cca 1,027 miliardy eur.
Zvýšený záujem o elektrické prípojky ?i o zvýšenú dodávku elektriny zatia? neeviduje ani Stredoslovenská distribu?ná (SSD). „Žiadosti o nové pripojenie a technické zmeny na existujúcich odberných miestach vybavujeme štandardným spôsobom. Dodržiavame pri tom legislatívou stanovené termíny. V sú?asnosti evidujeme štandardný po?et žiadostí, ktoré sú v riešení,“ priblížil hovorca spolo?nosti Miroslav Gejdoš.
Pod?a hovorkyne Západoslovenskej distribu?nej (ZSD) Michaely Dobošovej sa v budúcnosti výrazne zvýši spotreba elektriny ale zmení sa aj profil objemu. Týka sa to všetkých odberate?ov od priemyslu až po domácnosti. „Napríklad pri odberných miestach typu rodinný dom predpokladáme nárast elektrickej energetickej náro?nosti zo sú?asných 4-6 megawatthodiny (MWh)/ro?ne na úrove? 15 – 20 MWh/ro?ne,“ priblížila.
Po?as nasledujúcich dvoch až troch rokov o?akáva ZSD dosiahnutie inštalovaného výkonu presahujúceho 1000 až 12000 megawattov v malých a lokálnych zdrojoch, ?o je porovnate?nú s výkonom viac ako dvoch jadrových blokov elektrární Mochovce ?i Jaslovské Bohunice. „V tomto kontexte sú modernizácia a rozvoj infraštruktúry nevyhnutné, pri?om sú?asné investície do distribu?nej sústavy ju pripravujú na budúce požiadavky,“ dodala Dobošová.
SSD má pod?a Gejdoša v lokalitách, kde sa distribu?ná sústava dostáva na hranicu kapacitných možností, dlhodobo rozpracované projekty. Tie zabezpe?ia možnosti navyšovania výkonu, prípadne pripojenia nových odberných miest. „Zvyšovaním požiadaviek na výkon však úmerne narastajú aj náklady na výstavbu a prevádzkovanie distribu?nej sústavy,“ dodal Gejdoš.
V súvislosti so zabezpe?ovaním nabíjacej infraštruktúry pri výstavbe a zárove? rekonštrukciách pod?a neho výrazne spoma?uje reagova? na potreby odberate?ov legislatíva. „Je potrebné si uvedomi?, že distribúcia elektrickej energie je verejným záujmom a k tomu by mali by? upravené aj legislatívne podmienky,“ dodal Gejdoš.
Zdroj feed teraz.sk
