Prevláda názor, že emócie potlá?ajú schopnos? pamäti zaznamenáva? podrobnosti kontextu udalosti, v ktorom sa odohral. Pri emóciami nabitých situáciách sa ?udia ?asto zameriavajú viac na hlavný subjekt, napríklad na havarované auto, kri?iaceho ?loveka alebo pla?úce die?a, a menej na ostatné informácie.
Vedci z Beckmanovho inštitútu pokro?ilej vedy a techniky vypracovali trojicu vzájomne prepojených štúdií, v ktorých spojili snímanie mozgu, behaviorálne dáta a dáta o pozornosti, aby vytvorili celkový obraz ú?inku emócií a zaznamenali toto mimovo?né presunutie zodpovednosti. Na sledovanie pohybu o?í využili nielen zariadenia Beckmanovho inštitútu, ale aj webkamery, ktorými snímali pohyby o?í osôb, ktoré sa štúdie zú?ast?ovali online. Mozog snímali prístrojom na magnetickú rezonanciu (MR). Výsledky ich skúmania zverejnil odborný ?asopis Journal of Experimental Psychology.
Vedci po?as MR pri emotívnych situáciách, na ktoré si ú?astníci jasne spomínali, odhalili spojenie medzi ?as?ou mozgu aktivovanou pri spomínaní a ?as?ou aktivovanou pri emóciách. Ú?astníci štúdií si v?aka nemu dokázali jasnejšie spomenú? na podrobnosti kontextu udalosti. Toto zistenie protire?í vžitému názoru, pod?a ktorého emócie negatívne ovplyv?ujú spomínanie na kontextové detaily, pretože ovplyv?ujú ?asti mozgu aktivované pri spomínaní.
Znalos? spôsobu, ktorým emócie ovplyv?ujú spomienky, a spôsobu jeho ovplyv?ovania je ve?kým krokom k ich zasadeniu do kontextu. Umožní to výrazne zvýši? duševnú pohodu a zmierni? ochorenia ako depresia, úzkos? a posttraumatický stresový syndróm (PTSD).
„Príbeh interakcií medzi spomienkami a emóciami pokra?uje ?alej. Demonštrovali sme okolnosti umož?ujúce predchádza? zabudnutiu kontextových podrobností. Nielen, že to na teoretickej úrovni narúša status quo, ale zárove? to má aj praktické dôsledky v možnostiach ovládania, usmer?ovania a využívania energie emócií na zlepšenie spomínania,“ uvádza Florin Dolcos, jeden z autorov štúdie a profesor psychológie a neurovedy na Illinoiskej Univerzite v Urbana-Champaign.
Výsledky štúdie možno využi? pri zlepšovaní pamäte všeobecne, ?o je ve?mi dôležité pri senioroch, pretože starnutie ?asto sprevádza zhoršenie práve kontextovej pamäte. Postupy aktívne sústre?ujúce pozornos? na celý obraz alebo situáciu a nie len na hlavný subjekt by mohlo jej zhoršovanie spomali?. Výskumníci dúfajú, že ich zistenia pomôžu vytvori? postupy na predchádzanie dekontextualizácii spomienok a na podporu ich rekontextualizácie a že pomôžu nielen pacientom s PTSD, ale aj s inými ochoreniami zasahujúcimi pamä?.
Zdroj feed teraz.sk