Pre svoje hlasové danosti a charakteristický, nezamenite?ný hlas stvár?oval v rozhlasových hrách detské a chlap?enské postavy. Práve preto dostal prezývku ´ve?ný rozhlasový chlapec´. V rozhlase vytvoril ako herec okolo 3500 chlap?enských postáv.
Emil Fillo sa narodil 7. apríla 1925 v Banskej Bystrici. S rozhlasom za?al externe spolupracova? už v roku 1946. Štúdium Divadelnej vedy na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave ukon?il v roku 1958.
V ?eskoslovenskom rozhlase v Bratislave pracoval od roku 1956 ako dramaturg rozhlasových hier pre deti a mládež. Na tomto poste pôsobil až do roku 1986. Sústre?oval sa na pôvodné rozhlasové hry pre mladých posluchá?ov a sprístup?oval dramatizácie klasickej literatúry. Najprv písal drobné scénky, neskôr rozhlasové hry a dramatizácie najmä pod?a klasických kníh pre deti. Medzi jeho najob?úbenejších spisovate?ov patrili Mark Twain a Jules Verne.
Bol poprednou tvorivou osobnos?ou najmä sobot?ajších, mimoriadne ob?úbených rozhlasových hier pre mládež. Jeho zásluhou sa stal tento žáner jedným z najpo?úvanejších. Posluchá?i verneoviek, mayoviek, dobrodružných alebo aj hlboko citových príbehov si ob?úbili jeho plastické rozhlasové postavy a aj jeho hlas chlapca. Svoj hlas i umenie prepoži?al množstvu postáv a postavi?iek v rozhlasových hrách, scénkach, dramatických pásmach a iných rozhlasových žánroch.
Pod?a vlastných slov medzi najmilšie postavy, ktoré v rozhlase stvárnil, boli postava Nemecseka v dramatizácii románu Ferenca Molnára Chlapci z Pavlovskej ulice (1957) a dvojúloha malého Toma Cantyho a princa Edwarda v Twainovom románe Princ a žobrák (1957). ?alej si zahral napríklad v rozhlasových adaptáciách Dobrodružstvá Huckleberryho Finna (1956), Tom Sawyer a jeho dobrodružstvá (1957), Ostrov pokladov (1957), Oliver Twist (1957), Srdce (1957), Cantervillské strašidlo (1966) ?i Šiel som s Hannibalom (1984).
V rozhlasových hrách nielen ú?inkoval, ale ich aj písal a dramaturgicky pripravoval. Tradi?né, sobot?ajšie hry pre mládež pripravoval do vysielania tri desiatky rokov. Emil Fillo bol napríklad autorom rozhlasových hier Mravu?o (1960), Ako kuku?ka utiekla (1963) ?i Šmrgancová rozprávka (1985) a stál za rozhlasovými dramatizáciami Howard Fast: Koniec stopy (1955), Jules Verne: Tajomný ostrov (1957), Jules Verne: Dva roky prázdnin (1958, vytvoril v nej aj postavu Jakuba) alebo Ján Vladislav: Ako papu?ka utiekla (1969, vytvoril v nej postavu ?ima).
Prelomom v jeho dramatickej tvorbe znamenala v roku 1980 rozprávková hra ?udná rozprávka, v ktorej do centra príbehu zakomponoval konkrétnych hercov, ?ím autorsky obohatil tento špecifický žáner. Hra získala v roku 1981 hlavnú cenu na siedmom festivale pôvodnej slovenskej rozhlasovej hry v Pieš?anoch a o rok neskôr aj I. cenu v medzinárodnej sú?aži pre deti a mládež OIRT v Helsinkách. V roku 1958 si prevzal cenu Zväzu slovenských dramatických umelcov za rozhlasovú tvorbu.
Emil Fillo, jedna z popredných osobností rozhlasového vysielania na Slovensku, zomrel 1. septembra 1992 v Bratislave vo veku 67 rokov.
Zdroj feed teraz.sk
