Filmový príbeh „o osude ženy, ktorá sa rozhodne zachrániť židovského chlapca, o jej dileme, ktorú prežíva, a tiež odvahe“, nakrútila Iveta Grófová podľa novely Petra Krištúfka. Inšpirovaný je viacerými skutočnými príbehmi. „Neviditeľný nepriateľ je najhorší. V ľuďoch prebúdza najviac strachu a nenávisti. A keďže nemá konkrétnu podobu, nevedia ho nijako uchopiť. Petrova predloha mi ponúkla jedinečnú príležitosť rozprávať vo filme o neviditeľnom strachu, ktorý v nás rastie a ktorý nás ovláda,“ vysvetľuje Grófová.
V roku 1942, keď sa filmový dej odohráva, sa podľa režisérky Slovenskom neprehnala žiadna nemecká armáda a nemeckých vojakov v uniformách tu bolo len zopár. „Aj napriek tomu sa propaganda postupne dostávala do časopisov, na ulice, k ľuďom – a živila toho imaginárneho nepriateľa, ktorého si ľudia predstavovali. A tam žil. V súčasnosti sa mi to zdá byť veľmi podobné,“ hovorí Grófová, ktorá film Ema a smrtihlav pripravovala šesť rokov.
Podľa producentky Zuzany Mistríkovej približuje časť našej histórie, o ktorej sa málo rozpráva. „Bratislava bola pred vypuknutím druhej svetovej vojny križovatkou jazykov, kultúr a náboženstiev. Potom, ako sa ňou prehnal Slovenský štát, o svoju rôznorodosť definitívne prišla,“ hovorí Mistríková. „Keď začnete kvapkať nenávisť a otravovať ňou rybník, možno doňho po čase dokážete vrátiť život, ale už nikdy nebude taký ako predtým. Film hovorí o tom, čo rozosievanie agresivity spôsobí. Ako dokáže nenávistný jazyk prebudiť v ľuďoch to najhoršie,“ dodala k snímke inšpirovanej skutočnými príbehmi z Podunajských Biskupíc.
Film Ema a smrtihlav mal svetovú premiéru v hlavnej súťaži karlovarského festivalu a slovenskú premiéru na festivale Cinematik v Piešťanoch. Slovenská filmová a televízna akadémia ho nominovala ako slovenského kandidáta na cenu Americkej filmovej akadémie v kategórii Najlepší zahraničný film. Hereckí predstavitelia snímky dominovali na nedávnych národných filmových cenách Slnko v sieti. Alexandra Borbély bola ocenená za hlavnú ženskú rolu, Éva Bandor za vedľajšiu ženskú úlohu a Milan Ondrík za vedľajšiu mužskú postavu. Film získal Slnko v sieti aj za scénografiu a umelecké masky. Doteraz bol uvedený na festivaloch v USA, Kanade, Spojenom kráľovstve, Francúzsku, Číne, Srbsku, Grécku, Maďarsku, Belgicku a Austrálii. Postupne je uvádzaný do distribúcie v krajinách Európy, Ameriky a Ázie.
Zdroj feed teraz.sk
