Pandémia ochorenia COVID-19, ruská vojna na Ukrajine a najnovšie aj konflikt na Blízkom východe s?ažili expertom vidie? jasne budúci vývoj.
Prezidentka Európskej centrálnej banky (ECB) Christine Lagardová sa minulý mesiac pripojila k hlasom kritikov na Svetovom ekonomickom fóre (WEF) vo švaj?iarskom Davose. Vytkla ekonómom nedostato?nú otvorenos? vo?i iným vedným odborom.
„Mnohí ekonómovia sú ako kme?ová klika. Citujú jeden druhého,“ povedala.
Ekonómovia musia vyjs? zo svojej komfortnej zóny excelových tabuliek a rigidných modelov, pripúš?ajú aj niektorí z ich vlastných radov.
Po rokoch nízkej inflácie za?ali ceny stúpa? po znovuotvorení ekonomík po pandémii. Ruská invázia na Ukrajinu ich rast ešte zrýchlila. Lagardová a predseda americkej centrálnej banky Jerome Powell pritom spo?iatku ubezpe?ovali domácnosti, že vysoké tempo rastu cien bude len „prechodné“.
Centrálne banky museli za?a? sériu zvyšovania úrokových sadzieb v boji proti inflácii. Hoci sa rast cien v uplynulých mesiacoch zmiernil, banky ponechali zatia? úrokové sadzby zvýšené. ?akajú na ?alší vývoj, ktorý im ukáže, ?i ich bude možné neskôr v tomto roku zníži?.
Lagardová pripustila, že prognózy používané ako základ pre politické rozhodovania ECB neboli vždy správne a že faktory súvisiace s krízami neboli v jej modeloch zoh?adnené.
„Modely, ktoré v sú?asnosti používame, sú menej spo?ahlivé, pretože existuje ve?a faktorov, ktoré je ?ažké integrova?,“ povedal hlavný analytik pre eurozónu v ING Bank Peter Vanden Houte. Ako dôvod uviedol problémy dodávate?ského re?azca po pandémii, nedostatok pracovných síl a geopolitické napätie.
Iní ekonómovia ako Maxime Darmet z Allianz Trade však tvrdia, že „nezlyhali ekonomické modely, ale predstavivos? ekonómov“. „Zaspali na vavrínoch po 30 rokoch globalizácie, po?as ktorej išlo všetko dobre,“ povedal Darmet.
Ke?že centrálne banky používajú zvyšovanie sadzieb na ochladenie ekonomík, ekonómovia varovali, že hospodársky rast vo vyspelom svete v roku 2023 prudko klesne alebo sa dokonca zníži. Namiesto toho sa minulý rok zrýchlil ekonomický rast USA, zatia? ?o eurozóna, s výnimkou Nemecka, zostala v zelených ?íslach.
Za?iatkom tohto týžd?a Medzinárodný menový fond (MMF) zvýšil svoju prognózu globálneho rastu v roku 2024 na 3,1 %, pri?om poukázal na neo?akávanú odolnos? ve?kých vyspelých aj rozvíjajúcich ekonomík vrátane USA a ?íny.
Nosite?ka Nobelovej ceny za ekonómiu Esther Duflová v rozhovore pre agentúru AFP uviedla, že ekonómovia klesli na „posledné miesto“ v zozname najdôveryhodnejších profesií a sú menej populárni ako predpovede po?asia.
Niektorí sa to snažia zmeni?. V júli Bank of England najala bývalého šéfa americkej centrálnej banky Bena Bernankeho na revíziu svojho prognostického procesu po kritike za to, že nedokázala predvída? prudký rast inflácie.
Aj centrálna banka Kanady sa rozhodla nahradi? svoje staré modely metodikami zameranými na budúcnos?.
„Každý vie, že sú?asné modely už nie sú uspokojivé na dobré predpovede,“ povedal Vanden Houte. „Musíme myslie? inak alebo aspo? rozšíri? modely integráciou ?alších komponentov,“ dodal.
Zdroj feed teraz.sk
