V rámci EÚ by bolo Slovensko jednou z najviac zasiahnutých ekonomík. „Odhadli sme, že kumulatívne do roku 2027 by rozsiahla obchodná vojna medzi Spojenými štátmi, Kanadou, Mexikom, ?ínou a EÚ mohla spôsobi?, že ekonomika bude slabšia o 2,7 %, tzn. sumu cez 3 miliardy eur. Výrazne by to oslabilo našu exportnú aktivitu, na ?om je založená výkonnos? slovenskej ekonomiky, tam by bol ten výpadok dokonca až na úrovni okolo 5 miliárd eur,“ vy?íslil v utorok hlavný ekonóm NBS Michal Horváth.
Vplyv na export automobiliek pôsobiacich v SR by bol pod?a neho len ?as? problémov. „Vä?šia ?as? problému je, že sme obchodne ve?mi prepojená ekonomika s inými krajinami, ktoré tiež obchodujú so Spojenými štátmi a táto prepojenos? v rámci obchodných re?azcov by spôsobila vä?šiu ?as? výpadku pre Slovensko,“ doplnil Horváth.
Zvýšenie ciel od 2. štvr?roka tohto roka by sa pod?a výpo?tov NBS v slovenskej ekonomike najviac prejavilo v budúcom roku. Rast HDP by sa v roku 2026 spomalil o 1,6 percentuálneho bodu (p. b.), ?o by vymazalo vä?šinu o?akávaného hospodárskeho rastu na úrovni 1,9 %. Inflácia by sa v takomto prípade znížila o 1,1 p. b. z aktuálne o?akávaných 2,9 %.
K spomaleniu slovenskej ekonomiky by pod?a NBS spomedzi odvetví najviac prispela priemyselná výroba. Jej produkcia orientovaná na vývoz totiž závisí hlavne od svetového dopytu. „V rámci priemyselnej výroby by mali by? najviac dotknuté odvetvia výroby strojov a automobilov. Utrpela by aj doprava a obchodné ?innosti súvisiace s medzinárodným obchodom. Horšie sa môže dari? aj stavebníctvu,“ zhodnotila centrálna banka. V rovnakých odvetviach by bola najviac zasiahnutá aj zamestnanos?.
Obchodná vojna môže celkovo zníži? rast vývozu tovarov zo Slovenska o 6,2 p. b. alebo 5 miliárd eur. „Cez znížený dovoz USA priamo zo Slovenska sa tempo vývozu spomalí kumulatívne za roky 2025 až 2027 len o 0,4 p. b. Rozhodujúci vplyv 5,8 p. b. má naše nepriame prepojenie na svetový dopyt cez globálne dodávate?ské re?azce,“ vy?íslila NBS.
Obchodná vojna vyvolaná zvýšením dovozných ciel v USA a následnými odvetnými clami by mohla vies? k celkovému zníženiu globálneho rastu o 1,2 p. b. za roky 2025 až 2027. Bežný ro?ný rast svetovej ekonomiky je pritom približne trojpercentný. „Narušili by sa dodávate?ské väzby, zhoršila by sa produktivita. Ekonomický rast by sa znížil nielen v krajinách podliehajúcich clám, ale aj v samotných Spojených štátoch,“ doplnila centrálna banka.
Zdroj feed teraz.sk
