EK chystá zmeny v podmienkach udeľovania rozvojovej pomoci

Brusel 20. mája (TASR) – Európska komisia chce rozšíriť podmienky, na základe ktorých udeľuje finančnú pomoc rozvojovým krajinám. Vyplýva to z dokumentu, do ktorého mal možnosť nahliadnuť magazín Politico. Podľa pripravovaného plánu by tak po novom mohol Brusel prostriedky poskytovať nielen na boj proti chudobe či zastavenie migračných tokov, ale aj na plnenie domácich priorít krajín EÚ, píše TASR.

„Tieto (partnerské) balíky posilnia prepojenie medzi vonkajšou činnosťou a vnútornými prioritami ako je energetická bezpečnosť, dodávky kritických surovín,“ napísali predsedníčka EK Ursula von der Leyenová a eurokomisár pre rozpočet Piotr Serafin v internej správe, v ktorej sa uvádza budúci viacročný rozpočet EÚ.

Prípadná zmena by znamenala, že by sa rozvojová agenda EÚ podobala tej, ktorú majú USA a Británia. Obe krajiny využívajú zahraničnú pomoc ako páku na plnenie priorít na domácej scéne, píše Politico. Súčasný model rozvojovej pomoci EÚ sa zväčša poskytuje bez akýchkoľvek záväzkov.

Brusel by podľa zvažovaného plánu uzavrel hospodárske partnerstvá s každou prijímajúcou zahraničnou krajinou a pomoc by tak prepojil so širšími obchodnými a hospodárskymi vzťahmi. Tieto partnerstvá by boli podľa nemenovaného zdroja z EÚ vzájomné výhodné. Odmieta, že EÚ plánuje zaviesť „vydieračské“ taktiky, ktoré sa často spájajú s čínskym a americkým prístupom k poskytovaniu zahraničnej pomoci.

Pred pridaním akýchkoľvek ďalších podmienok platieb bude musieť Európska komisia presvedčiť kľúčových zákonodarcov, mimovládne organizácie aj členské štáty o tom, že nový systém je lepší. Krajiny EÚ by potom museli nové pravidlá schváliť jednomyseľne.

Kritici však tvrdia, že zmena by mohla obmedziť úsilie EÚ o zníženie chudoby na celom svete. Podľa istého európskeho diplomata ani jeden členský štát EÚ nepodporuje, aby EK zmenila svoj doterajší prístup.

Nový model by priniesol podľa Politico zásadné administratívne zmeny. Jedna z nich napríklad predpokladá spojenie niekoľkých rôznych programov – od migrácie, zahraničných investícií až po prevenciu konfliktov – do jedného Globálneho európskeho fondu rozdeleného podľa geografických kategórií.

Krajiny hraničiace s EÚ, ktoré sú v procese vstupu do bloku, ako napríklad štáty západného Balkánu, Ukrajina a Moldavsko, by sa zase museli vysporiadať so samostatnými a možno prísnejšími podmienkami ako ostatné rozvojové krajiny.

Niektoré členské štáty EÚ však tieto zmeny považujú za uzurpovanie moci Európskou komisiou, pretože by vďaka nim získala možnosť presúvať finančné prostriedky medzi jednotlivými regiónmi bez konzultácie so štátmi. Flexibilita v rámci geografických oblastí a medzi nimi sa skloňuje aj v internom dokumente.

O budúcnosti zahraničnej pomoci budú ministri krajín EÚ pre rozvoj podľa očakávania rokovať na zasadnutí 26. mája. Ide o súčasť rokovania o viacročnom rozpočte Únie, návrh ktorého plánuje eurokomisia predložiť 16. júla. EK už naznačila, že pravidlá pre poskytovanie nevyhnutnej humanitárnej pomoci, ako potravín či pitnej vody, sa v novom rozpočte nezmenia.