Po svojom zvolení al-Anání povedal, že chce „silné a jednotné UNESCO ako nespolitizovanú organizáciu, ktorá uprednostňuje konsenzus pred rozpormi“. Sľúbil, že prioritou bude rozpočet.
Egyptológ al-Anání (54) do funkcie nastúpi 15. novembra ako prvý zástupca arabského štátu na čele organizácie, ktorá dohliada na prestížny Zoznam svetového dedičstva. V rokoch 2016 až 2022 pôsobil ako egyptský minister kultúry a pamiatok.
UNESO musí vyriešiť najmä dôsledky odchodu USA, ktoré v tomto roku prispievali ôsmimi percentami do rozpočtu organizácie. Pred rokom 2017 to bolo vyše 20 percent. V čase zvýšeného tlaku na výdavky na obranu nechcú viac finančných prostriedkov pre UNESCO vyčleniť ani európske krajiny.
Vyplniť medzery vo financovaní by mohol pomôcť súkromný sektor, ktorého príspevky predstavovali v roku 2024 asi osem percent rozpočtu.
Biely dom dlhodobo kritizoval politiku organizácie a prezident Donald Trump v júli rozhodol o vystúpenie USA s tvrdením, že propaguje „rozdeľujúce“ ciele a je zaujatá voči Izraelu.
V máji oznámila odchod z UNESCO aj Nikaragua pre udelenie výročnej ceny organizácie nikaragujským novinám La Prensa, ktorých zamestnanci boli nútení pre tlak domácej vlády odísť do exilu.
UNESCO vzniklo po druhej svetovej vojne na podporu mieru prostredníctvom spolupráce v oblasti vzdelávania, vedy a kultúry. Známa je najmä pre označovanie a medzinárodnú ochranu archeologických a historických lokalít. Pod novým vedením sa chce zameriavať aj na rozširovania prístupu k vzdelávaniu a zdravé využívanie umelej inteligencie.
Zdroj feed teraz.sk
