Aktuálna hodnota depozitnej sadzby 2 % je približne úroveň neutrálnej sadzby a ECB tak ani nepodporuje, ani netlmí hospodársku aktivitu a infláciu, zhodnotil makroekonomický analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák. „Centrálna banka tak je spokojná s vývojom inflácie v eurozóne, ktorá sa v júni dostala na dve percentá, čo predstavuje jej inflačný cieľ. Energie v tomto momente tlmia medziročný rast cien, ceny služieb však stále svižne rastú a ostávajú na radare Rady guvernérov. Pozitívne sú vyhodnocované aj slabšie mzdové tlaky, ktoré nevytvárajú veľký tlak na infláciu,“ priblížil.
ECB môže byť zatiaľ spokojná, preto si dovolila spomaliť doterajší trend znižovania úrokov, myslí si hlavný ekonóm ČSOB Marek Gábriš. „Jednak je to cenový vývoj, ale aj neistoty vo svete, ktoré z oboch strán prinášajú viac otázok ako odpovedí, a preto je na mieste si počkať na efekt doterajších krokov, ako aj prichádzajúce ďalšie ekonomické dáta,“ avizoval.
Zároveň však predpokladá, že centrálna banka ešte nemusí byť s redukciou úrokov v aktuálnom cykle na konci. „No ale jeseň nám možno poskytne viac podnetov na úvahy o ďalšom znižovaní alebo ponechaní sadzieb na súčasných úrovniach,“ doplnil Gábriš.
„V tomto momente nepredpokladáme výraznejší pohyb sadzieb centrálnej banky v druhej polovici tohto roka. ECB by mohla pristúpiť ešte k jednému zníženiu sadzieb o 25 bázických bodov, pričom rovnako situáciu vyhodnocujú aj finančné trhy,“ konštatoval Horňák.
Ďalšie kroky centrálnej banky budú podľa neho závislé od vývoja ekonomickej situácie, najmä v spojitosti s clami uvalenými Spojenými štátmi na Európsku úniu (EÚ). To môže priniesť citeľné ekonomické spomalenie, ako aj oslabenie inflačných tlakov. „V tomto prípade by centrálna banka bezpochyby pristúpila k výraznejšiemu zníženiu sadzieb, aby podporila hospodársku aktivitu. Súčasná úroveň sadzieb je vhodným východiskovým bodom, ktorý ECB poskytuje dostatok priestoru na prípadný nutný zásah do ekonomiky,“ doplnil analytik.
Zdroj feed teraz.sk
