Rada guvernérov ECB prijala minulý týždeň z vlastnej iniciatívy stanovisko k osobitnému odvodu, ktorý od tohto roka platia úverové inštitúcie na Slovensku. ECB zastáva názor, že prijatý zákon mala sprevádzať dôkladná analýza možných negatívnych dôsledkov pre bankový sektor s cieľom posúdiť, či predstavuje riziko pre finančnú stabilitu, a najmä jeho potenciál narušiť odolnosť bankového sektora a spôsobiť narušenie trhu.
„MF SR od začiatku tvrdí, že zavedenie bankovej dane nebolo potrebné konzultovať s ECB, keďže podľa názoru MF SR na takúto konzultáciu nie je dôvod. Toto opatrenie totiž na rozdiel od minulosti nie je odvodom vypočítaným na základe pasív bánk, ale ide o daň, tzv. windfall tax, ktorá je určovaná na základe hospodárskeho výsledku. Dane sú na rozdiel od bankového odvodu v plnej národnej kompetencii Slovenskej republiky,“ zdôraznil rezort financií.
Východiská zavedenia bankovej dane, z ktorých vychádzalo MF SR na základe prepočtov Inštitútu finančnej politiky (IFP), poukazujú podľa rezortu na to, že banková daň neohrozuje stabilitu finančných inštitúcií. Ziskovosť bankového sektora sa prakticky dostane z historického maxima na rekordnú úroveň z roka 2022.
„Banková daň je legitímny nástroj a finančné inštitúcie by sa v časoch ich rekordných ziskov mali spolupodieľať na redistribuovaní zdrojov v rámci ekonomiky a financovaní základných funkcií služieb vo verejnom záujme štátu,“ dodalo v reakcii MF SR.
ECB vo svojom stanovisku pripomenula, že od roku 2011 do roku 2020 konzultovalo Ministerstvo financií SR s bankou šesťkrát návrhy zákonov, ktorými sa zavádzal, menil a zrušoval osobitný odvod pre finančné inštitúcie. ECB pritom prijala stanoviská k piatim z týchto žiadostí o konzultáciu. Aktuálnu právnu normu slovenské orgány s centrálnou bankou nekonzultovali.
Zdroj feed teraz.sk
