Frankfurt nad Mohanom 5. júna (TASR) – Európska centrálna banka (ECB) vo štvrtok pod?a o?akávania opä? znížila svoje k?ú?ové úrokové sadzby, už ôsmykrát od júna 2024, a to o 25 bázických bodov. Ponechala pritom otvorené všetky možnosti, pokia? ide o ?alšie kroky, aj ke? pod?a analytikov pravdepodobnos?, že si po?as leta urobí prestávku vo svojom cykle uvo??ovania menovej politiky, sa zvyšuje. TASR o tom informuje na základe správ AFP a businesstimes.

Prezidentka ECB Christine Lagardová po skon?ení zasadania Rady guvernérov uviedla, že sú odhodlaní zabezpe?i? udržate?nú stabilizáciu inflácie na cie?ovej úrovni banky, ktorou sú 2 %. „V sú?asných podmienkach výnimo?nej neistoty budeme pri ur?ovaní vhodného postoja menovej politiky postupova? v závislosti od údajov na jednotlivých stretnutiach,“ povedala Lagardová.

„Naše rozhodnutia o úrokových sadzbách budú vychádza? z nášho hodnotenia výh?adu inflácie vo svetle prichádzajúcich ekonomických a finan?ných údajov, dynamiky základnej inflácie a sily transmisie menovej politiky. Nie sme vopred zaviazaní k ur?itej trajektórii sadzieb,“ uviedla, aj ke? zárove? poznamenala: „Myslím si, že sa blížime ku koncu cyklu uvo??ovania menovej politiky.“

Poukázala pritom na najnovšie makroekonomické projekcie ECB, ktoré signalizujú, že inflácia v eurozóne sa blíži k cie?u centrálnej banky na úrovni 2 %. V máji 2025 sa medziro?ná miera inflácie v 20 krajinách, ktoré používajú euro, znížila na 1,9 % z 2,2 % v apríli. A pod?a najnovších projekcií by mala inflácia v eurozóne v tomto roku dosiahnu? 2 %, v roku 2026 klesnú? na 1,6 % a v roku 2027 sa vráti? na úrove? 2 %.

ECB zárove? ponechala svoju prognózu rastu ekonomiky v roku 2025 nezmenenú na úrovni 0,9 %. Ale po?íta s jej slabším výkon v nasledujúcom roku, pri?om predpokladá, že sa hrubý domáci produkt (HDP) eurozóny v roku 2026 zvýši o 1,1 % namiesto o 1,2 % v predchádzajúcej prognóze.

„Ekonomika eurozóny je na?alej vystavená zvýšeným rizikám, ke?že rokovania o clách so Spojenými štátmi pokra?ujú. Zvýšená neistota okolo týchto rozhovorov ohrozuje cezhrani?ný obchod a potenciálne podkopáva podnikate?skú dôveru v regióne,“ upozornila šéfka ECB a pripomenula, že vyššie clá s?ažia export. „Je nevyhnutné, aby sa eurozóna stala konkurencieschopnejšou a produktívnejšou,“ dodala.

Lagardová na štvrtkovej tla?ovej konferencii okrem toho zdôraznila, že je „odhodlaná“ odslúži? si celé funk?né obdobie. Reagovala tak na špekulácie o jej pred?asnom odchode. Noviny Financial Times totiž s odvolaním sa na zakladate?a Svetového ekonomického fóra (WEF) Klausa Schwaba uviedli, že Lagardová skúmala možnos? pred?asného ukon?enia mandátu v ECB, aby mohla prevzia? predsedníctvo WEF. Lagardovej funk?né obdobie v ECB sa kon?í v októbri 2027.