Experti, ktorí sa zúčastnili prieskumu Bloomberg News, predpovedajú tiež ďalšie dve zníženia – v júni a decembri 2025. Tým sa táto referenčná sadzba dostane na úroveň 2 %.
Predchádzajúci prieskum signalizoval, že cyklus uvoľňovania menovej politiky ECB sa skončí v septembri 2025 na úrovni 2,5 %.
Posun v očakávaniach odzrkadľuje „rekalibráciu“ na finančných trhoch podnietenú údajmi, ktoré poukazujú na neistú situáciu v ekonomike a rýchlejšiu dezinfláciu v 20-člennej eurozóne. Americká centrálna banka medzitým odštartovala svoj cyklus uvoľňovania menovej politiky veľkým znížením úrokov o pol percentuálneho bodu.
„ECB dosiahla dvojpercentný cieľ rýchlejšie, ako sa očakávalo, čo je v súlade s rýchlejším znižovaním sadzieb v krátkodobom horizonte,“ uviedli Hugo Le Damany a Francois Cabau z AXA Investment Managers.
Približne dve tretiny respondentov v prieskume očakáva, že ECB 17. októbra zníži kľúčový úrok o 25 bázických bodov. A Rada guvernérov podľa nich zopakuje, že bude udržiavať menovú politiku „dostatočne reštriktívnu tak dlho, ako to bude potrebné“, aby zabezpečila, že inflácia v strednodobom horizonte dosiahne a zostane na úrovni 2 %.
Aj keď tempo rastu cien v eurozóne v septembri kleslo pod hranicu 2 % na 1,8 %, po prvý raz od roku 2021, predstavitelia ECB varovali, že v nasledujúcich mesiacoch sa opäť zvýši, najmä keď tlaky v sektore služieb naďalej pretrvávajú.
Experti tak pripomínajú, že hoci očakávajú na najbližších zasadnutiach rýchlejšie znižovanie úrokov ECB, neistota v súvislosti s vývojom inflácie v budúcom roku zostáva.
Predpovede ECB v septembri ešte počítali s tým, že inflačný cieľ bude splnený v poslednom štvrťroku 2025. Odvtedy sa však podľa ekonómov začali hromadiť riziká. Tesná väčšina analytikov (55 %) sa teraz domnieva, že pokles inflácie pod cieľovú úroveň v strednodobom horizonte je aktuálne väčším nebezpečenstvom ako jej prekročenie.
Mnohí respondenti varovali, že návrat inflácie k 2 % ešte nie je zaručený.
Zatiaľ čo trh práce vykazuje známky uvoľnenia a nezamestnanosť zostáva na rekordne nízkej úrovni, mzdy stále rastú a tlaky na platy len tak ľahko neustúpia. Zamestnanci v nemeckom verejnom sektore sa snažia dosiahnuť zvýšenie platov o 8 %, aj keď ekonomika krajiny už druhý rok klesá.
Nádej na oživenie výdavkov a investícií domácností, ako aj na oživenie globálneho obchodu sa pritom vytráca. Okrem toho respondenti upozorňujú aj na geopolitické riziká a tiež ekonomické riziká, ktoré Európe môže priniesť potenciálny návrat Donalda Trumpa do funkcie amerického prezidenta.
Zdroj feed teraz.sk
