E. Nabiullinová: Ruská ekonomika sa spomaľuje

Moskva 12. septembra (TASR) – Ruská ekonomika sa rýchlo ochladzuje, čo vyvoláva obavy, že by mohla smerovať k recesii alebo stagnácii po dvoch rokoch silného rastu, keď Moskva zvýšila výdavky na financovanie vojny na Ukrajine. Uviedla to guvernérka centrálnej banky Elvira Nabiullinová po tom, ako ruská banka v piatok znížila svoju hlavnú úrokovú sadzbu o 100 bázických bodov na 17 %. TASR o tom informuje na základe správy AFP.

„Máme ochladenie, teda spomalenie hospodárskeho rastu. To je prirodzené po prehriatí,“ vyhlásila.

Banka v piatok zároveň predpovedala, že ruská ekonomika v roku 2025 vzrastie len o 1 %, čo bude výrazne menej ako jej nárast o vyše 4 % v minulom roku.

Výdavky ruskej vlády od začiatku ofenzívy na Ukrajine stúpli o viac ako dve tretiny, pričom vojenské výdavky predstavujú takmer 9 % hrubého domáceho produktu (HDP), uviedol prezident Vladimir Putin.

To pomohlo Moskve vyhnúť sa predpovediam, že západné sankcie povedú ku kolapsu jej ekonomiky, ale zároveň to prinieslo prudký nárast inflácie.

V auguste klesla medziročná inflácia v Rusku na 8,1 %, čo bola najnižšia hodnota za viac ako rok, stále však dosahuje viac ako dvojnásobok oficiálneho cieľa.

Banka postupne znižuje úrokové sadzby z dvojročného maxima 21 %. Varovala však, že rast cien môže v nasledujúcich mesiacoch pretrvávať. Za obzvlášť znepokojujúce považuje vyššie ceny benzínu, ktoré vzrástli v dôsledku ukrajinských útokov na ruské rafinérie.

Firmy už mesiace žiadajú centrálnu banku o zníženie úrokových sadzieb, ktoré podľa nich brzdia ekonomiku a bránia investíciám.

Okrem toho, slabé ceny ropy, ktoré sú pre národné hospodárstvo kľúčové, zasiahli ruské verejné financie. Vláda vykázala za prvých osem mesiacov roka deficit vo výške približne 50 miliárd USD (42,67 miliardy eur), čo zodpovedá 2 % HDP a je vyšší ako v rovnakom období 2024.

Nabiullinová varovala, že ak sa deficit ďalej prehĺbi, banka bude nútená opäť zvýšiť úrokové sadzby.

Moskva doteraz dokázala na preklenutie schodku použiť rezervný fond, ktorý vznikol z príjmov z ropy a plynu v rokoch pred začiatkom ofenzívy na Ukrajine.

Ale aj ten sa dostal pod tlak, keďže hodnota likvidných aktív sa znížila na menej ako polovicu, z viac ako 100 miliárd USD pred konfliktom na 48 miliárd USD.

Ukrajina a jej spojenci sa snažia obmedziť príjmy Ruska z vývozu energií, aby sa jeho deficit ešte zhoršil. Americký prezident Donald Trump zvýšil clá pre Indiu za nákupy ruskej ropy a pohrozil podobným krokom aj v prípade Číny.

(1 EUR = 1,1718 USD)