Včera som sa neozval lebo od štvrtka podvečera do piatka obeda som strávil necelých dvadsať hodín v Bratislave. Zúčastnil som sa dlho očakávaného krstu knihy Petra Tótha „LIPŠIC – príbeh politického podvodníka“ a v piatok dopoludnia som mal dôležité stretnutie, týkajúce sa môjho anglického prekladu exkluzívnej publikácie Národnej rady Slovenskej republiky k stošesťdesiatemu výročiu slovenského parlamentu.
Krst Tóthovej burcujúcej a doslova oči otvárajúcej knihy o Danielovi Lipšicovi bol vzácnou príležitosťou nielen zablahoželať jej autorovi k unikátnemu autorskému výkonu na majstrovskom knižnom diele, ale poskytol možnosť stretnúť sa s mnohými vzácnymi ľuďmi a kolegami komentátormi a spisovateľmi na jednom mieste. Výborný nápad bol pozvať známeho vynikajúceho českého televízneho redaktora Petra Bohuša, aby celé vydarené podujatie kultivovane a vysoko profesionálne moderoval. Klobúk dolu.
S Petrom Tóthom sa osobne poznám a na tomto mieste sa tu v tejto chvíli nechcem a ani nemôžem venovať jeho knihe, lebo tú si ešte len idem pozorne prečítať a preštudovať- pomaly a po častiach tak, ako si toto majstrovské publicistické knižné dielo zaslúži. Skôr iba pár slov a postrehov k autorovi. Peter je kultivovaný a inteligentný novinár, komentátor, publicista a vynikajúci spoločník, s ktorým sa výborne diskutuje o akejkoľvek téme súčasnosti a minulosti. Na podujatí vystupoval skromne, uvážlivo a nenútene. Je to vskutku vzácna slovenská osobnosť a môžem prezradiť, že sa skromne bráni keď mu poviem, a povedal som mu to už dva razy, že jeho IQ odhadujem aspoň na 150. Bol by z neho okrem iného nepochybne aj skvelý lektor a vysokoškolský pedagóg žurnalistiky. Peter Tóth vás neurazí ani len pohľadom, a práve to z neho robí vynikajúceho a príjemného spoločníka vo vážnych i menej vážnych rozhovoroch. S ním si vždy máte čo povedať. Veľmi príjemný a mimoriadne taktný človek. Dovolím si povedať, že je to určite aj výsledkom skvelej výchovy z domu. Často spolu telefonujeme.
Včera som mal pred odchodom domov na Kysuce dôležité stretnutie o mojom anglickom preklade exkluzívnej reprezentatívnej knihy „Slovenský parlament v premenách času“, ktorý som pre náš parlament urobil ešte v roku 2008.
Budúci týždeň sa budem musieť na dolniaky znovu vlakom vrátiť lebo sa zúčastním prvého snemu nezávislých médií a novinárov, ktorý zvoláva a organizuje nové občianske združenie ambiciózneho Zoroslava Kollára. Nazvali to podujatie snemom. Podobnú ideu som mal vlani aj ja, hoci v mojom prípade malo podľa mojich predstáv ísť skôr o konvent, čiže o formu občasných voľných diskusných stretnutí ľudí, ktorí sa aktívne venujú autorskej komentátorskej činnosti v oblasti domácej a zahraničnej politiky na pravidelnej báze Čo nebolo, môže ešte byť.
Pre stredajší Kollárov snem som si z ponúknutých šiestich diskusných tém podujatia vybral pre svoj príspevok v rozsahu 10-15 minút tému zahraničného zasahovania do slovenských médií a práva nielen domácej, ale aj zahraničnej verejnosti na objektívne a pravdivé informácie. Snem sa koná 30. apríla. Dovtedy konečne trochu víkendového jarného oddychu a relaxu s kosačkou v záhrade na čerstvom vzduchu. Iný ako čerstvý totiž na Kysuciach ani vzduch byť nemôže, na rozdiel od Bratislavy kde čerstvý vzduch dýchaš iba vtedy, ak fúka nepríjemne prudký bratislavský severozápadný vietor. Ten spoľahlivo a nemilosrdne rozfúka každú starostlivo učesanú frizúru, ak pravda nie si beznádejne holohlavý ako Grohling alebo austrálsky farmár Richard Sulík, čo s partiou vypil celý arabský bar, ako keby si bol v známom americkom meste vetra – Chicagu 🙂
Zdroj telegram
