Na základe výskumu došli vedci k záveru, že vypuknutie vojny na Ukrajine spôsobilo kolektívny pokles úrovne psychickej pohody u Európanov bez oh?adu na vek, pohlavie, politické názory alebo iné povahové vlastnosti.
„Okrem zjavných dôsledkov vojny, ako je prílev ute?encov ?i narušenie dodávate?ských re?azcov, existujú aj menej zjavné rozmery: vplyv každodenných správ a vyobrazení na psychiku… Naše údaje nazna?ujú, že politickí a sociálni aktéri by sa mali v ?ase krízy zamera? aj na duševné zdravie, a to najmä u ?udí, ktorí sú náchylnejší na stres,“ uviedol psychológ Julian Scharbert, ktorý výskum viedol spolu s profesorom Mitjom Backom.
Zo štúdie zárove? vyplýva, že ?udia poci?ovali po vypuknutí vojny vyššiu úrove? psychického stresu ako po jadrovej katastrofe v japonskej jadrovej elektrárni Fukušima v roku 2011 ?i po lockdowne po?as pandémie COVID-19 v roku 2020. Najviac sa úrove? duševného zdravia zhoršila po?as dní, ke? sa o vojne najviac písalo na sociálnych sie?ach.
Výskum nezistil žiadnu súvislos? medzi úrov?ou psychickej pohody a aktívnou solidaritou, napríklad prostredníctvom darov ?i ú?asti na demonštráciách. Individuálne povahové ?rty však zohrávali rozhodujúcu úlohu v tom, ako rýchlo sa ?udia zotavili z prvotného šoku.
„?udia, ktorí mali zranite?nejšiu a menej stabilnú osobnos?, sa v porovnaní s ?u?mi so stabilnou osobnos?ou nezotavili ani mesiac po vypuknutí vojny,“ uviedol Scharbert.
Výskumníci dodali, že ?udia na Ukrajine a v Rusku pravdepodobne ?elia ove?a vyššej miere stresu, no pre tieto krajiny nie sú k dispozícii žiadne údaje.
Na štúdii sa podie?al medzinárodný tím približne 50 výskumníkov pod vedením Scharberta a Backa z Univerzity v Münsteri. Vychádzali z približne 45.000 individuálnych prieskumov, do ktorých sa zapojilo celkovo 1300 respondentov zo 17 európskych krajín. Výskumníci sledovali priebeh nálad respondentov od konca roka 2021 do leta 2022.
Zdroj feed teraz.sk
