Tändzin Gjamccho, rodným menom Lhamo Dhondup, sa narodil 6. júla 1935 do chudobnej roľníckej rodiny v dedine Taktser na severovýchode Tibetu. Vo veku dvoch rokov bol v súlade s budhistickou tradíciou uznaný za reinkarnáciu predchádzajúceho dalajlámu. V 600-ročnej inštitúcii dalajlámu je v poradí štrnásty, čo vychádza z budhistickej viery v prevteľovanie. Vo februári roku 1940 ho v najvyššie položenom paláci na svete Potala v tibetskom hlavnom meste Lhasa oficiálne vymenovali za duchovného vodcu Tibetu. V súlade so starodávnym zvykom prestal používať meno Lhamo Dhondup a prijal nové meno Tändzin Gjamccho.
Ako 6-ročný sa začal vzdelávať v kláštore, pričom učebné osnovy pozostávali z piatich hlavných a piatich vedľajších predmetov. Medzi hlavné predmety patrila logika, sanskrtská gramatika, medicína, výtvarné umenie a najväčší dôraz sa kládol na budhistickú filozofiu. Záverečnú skúšku absolvoval vo februári 1959 v chráme Jokhang v Lhase počas každoročného festivalu Veľkých modlitieb (Monlam Chenmo).
Po víťazstve komunistov vedených Mao Ce-tungom a vyhlásení Čínskej ľudovej republiky (ČĽR) 1. októbra 1949, oživil Peking územné nároky na Tibet. V októbri 1950 prekročila čínska armáda hranice s cieľom zachrániť Tibeťanov pred imperialistickým útlakom a zabezpečiť ochranu čínskych západných hraníc.
V zmluve podpísanej 23. mája 1951 v Pekingu uzavrela ČĽR s Tibetom 17-bodovú dohodu. Špecifikovala pričlenenie Tibetu s tým, že sa mala zachovať jeho autonómia a sloboda vierovyznania. Územie nezávislého Tibetu bolo do ČĽR začlenené ako Tibetská autonómna oblasť.
Rastúca nespokojnosť s nadvládou čínskych komunistov vyvolávala ozbrojené nepokoje. Do otvoreného povstania prerástli 10. marca 1959. Po jeho krvavom potlačení Tändzin Gjamccho opustil Tibet a usadil sa v meste Dharamsála na severe Indie, ktorá mu poskytla útočisko. Dalajlámu nasledovalo asi 80.000 krajanov.
V exile sa dalajláma 66 rokov snaží cestou nenásilia zachovať tibetskú kultúru a samostatnosť Tibetu. Postupne sa stal jedným z najrešpektovanejších svetových lídrov a jeho myšlienky o živote, šťastí a súcite inšpirujú milióny ľudí na celom svete. V septembri 1987 navrhol päťbodový mierový plán, v ktorom sa Tibet mal stať zónou mieru v srdci Ázie. V roku 1989 sa stal nositeľom Nobelovej ceny za mier.
Zatiaľ čo pre Tibeťanov je dalajláma vodcom, symbolom a stelesnením boja za tibetskú autonómiu, pre Peking je nebezpečným separatistom vnášajúcim do Číny nestabilitu. Dalajláma odmieta tvrdenie, že je separatistom a tvrdí, že chce iba väčšiu autonómiu pre Tibet a ochranu budhistickej kultúry v regióne.
Dalajláma tento týždeň vyznávačov tibetského budhizmu v príhovore na modlitebnom zhromaždení v rámci série podujatí spätých s jeho jubileom ubezpečil, že ďalší dalajláma bude vybraný a uznaný podľa obvyklých budhistických zvyklostí. Ide o prelomové rozhodnutie pre Tibeťanov, pretože mnohí sa obávali budúcnosti bez vodcu, ako aj pre podporovateľov tibetského budhizmu, ktorí vnímajú dalajlámu ako symbol nenásilia, súcitu a trvalého boja za tibetskú kultúrnu identitu. Peking reagoval na tieto slová vyhlásením, že reinkarnovaného dalajlámu „musí schváliť ústredná vláda.“
Tändzin Gjamccho navštívil desiatky krajín, na Slovensko zavítal trikrát. Historicky prvá návšteva 14. dalajlámu sa uskutočnila v októbri 2000, pri tejto príležitosti mu Univerzita Komenského v Bratislave udelila čestný titul doctor honoris causa. Druhá návšteva sa konala v septembri 2009 a naposledy bol dalajláma na Slovensku v októbri 2016, keď sa stretol aj s prezidentom Andrejom Kiskom.
Zdroj feed teraz.sk
