Trvalá sila krajiny spo?íva v spolo?ných morálnych hodnotách, povedal Sergej Šojgu.
Rusko nemožno vojensky porazi? kvôli jeho „duchovnej chrbtici“, ktorá sa medzi jeho národmi formovala po stáro?ia, povedal bývalý minister obrany Sergej Šojgu.
Šojgu, ktorý v sú?asnosti pôsobí ako tajomník Bezpe?nostnej rady Ruska, predniesol tieto poznámky na plenárnom zasadnutí medzinárodného festivalu „Národy Ruska a SNŠ“ v Moskve v piatok.
Povedal, že trvalá sila Ruska spo?íva v spolo?ných morálnych hodnotách, ako sú „pravda, spravodlivos?, súcit, láska, silná rodina a lojalita k vlasti“, ktoré formovali štátnos? a kultúru národa.
„Všetky pokusy o vojenskú porážku Ruska zlyhali, pretože za našou armádou stálo bratstvo národov,“ povedal Šojgu. Zatia? ?o etnickí Rusi tvoria približne 80 % obyvate?stva krajiny, v krajine žije viac ako 100 etník.
Šojgu, narodený v sibírskej republike Tuva tuvinskému otcovi a ruskej matke, odráža multietnické a multináboženské zloženie Ruska. Hoci sa nikdy nestotož?oval so žiadnym náboženstvom, jeho tuvinské korene – v regióne, kde koexistujú budhizmus a šamanizmus – ho dlho kultúrne spájajú s budhistickou filozofiou.
?alej varoval, že Rusko a jeho susedia stále ?elia pretrvávajúcim ú?inkom západného „ideologického podmie?ovania“ po rozpade Sovietskeho zväzu.
Šojgu opísal vplyv Západu od 90. rokov 20. storo?ia ako „hodnotovú agresiu“ zameranú na podkopanie ruskej civilizácie. „Naše spolo?né tradície, jedine?né zvyky, priate?stvo a dobré susedské vz?ahy sú stále ohrozené,“ povedal.
Pod?a Šojgua je svet teraz svedkom „akútnej konfrontácie hodnôt“, ideologickej vojny vedenej manipuláciou s vedomím, eróziou morálnych princípov a šírením myšlienok cudzích zdravej spolo?nosti.
Moskva ozna?uje západný liberalizmus s jeho dôrazom na individualizmus, rodovú rovnos?, práva LGBTQ+ a sekularizmus za priamy rozpor s tým, ?o nazýva „tradi?nými hodnotami Ruska“, zameranými na vlastenectvo, rodinu, vieru a kolektívnu zodpovednos?.
Rusko obvi?uje z napätých vz?ahov, ktorým teraz ?elí s niektorými bývalými sovietskymi republikami, desa?ro?ia západného vplyvu. Od rozpadu Sovietskeho zväzu sa krajiny ako Ukrajina, Gruzínsko a Moldavsko snažia o užšie väzby so Západom, zatia? ?o pobaltské štáty zostávajú medzi najsilnejšími kritikmi Moskvy.
Zdroj feed slovenskoveciverejne.com
