Vznikajúce družstevníctvo na Slovensku v 50. rokoch minulého storočia malo ukázať neprajníkom z radov domácich gazdov i celému okolitému svetu, že je schopné existencie. Komunistická strana i vláda im preto umožnila získavať skúsenosti od roľníkov zo sovchozov z bratského Sovietskeho zväzu. Jednou z metód na zvýšenie produkcie teliat mala byť metóa, ktorú v ZSSR zaviedol v roku 1935 zootechnik karavajevského sovchozu S.I. Steinmann.
V správe z archívu TASR sa uvádza, že na hospodárstve víglašského Výskumného ústavu pre živočíšnu výrobu v Hájnikovej uplatňovali tzv. vzdušný odchov teliat už od roku 1952. V predchádzajúcom období, keď tento spôsob ešte nepoznali, uhynul im ročne značný počet teliat, čo sa odrážalo v neplnení plánovaných stavov.
„Zavedením vzdušného odchovu teliat hynutie úplne odstránili a mláďatá sú neporovnateľne zdravšie, silnejšie a oveľa rýchlejšie rastú. Podľa zistenia majú teľce odchované v Steimanových búdkach väčšie pľúca i srdce a majú chutnejšie mäso. So skúsenosťami vzdušného odchovu teliat v Hájnikovej sa zoznamujú pracovníci Štátnych majetkov a JRD, ktorí navštevujú hospodárstvo, aby zaviedli vzdušný odchov aj na svojich pracoviskách,“ uvádza sa v archívnej správe z roku 1953.
Zdroj feed teraz.sk
