Nosná raketa Sojuz-2.1b v stredu po úspešnom štarte z ruského kozmodrómu Bajkonur v Kazachastane vyniesla na obežnú dráhu biomedicínsku družicu Bion-M 2. Na jej palube sa nachádza 75 myší, približne 1000 octomiliek, rôzne mikroorganizmy, bunkové kultúry a semená rastlín. Ich misia na obežnej dráhe Zeme potrvá mesiac a jej cie?om je získa? údaje o ú?inkoch vesmírnych letov na živé organizmy.
Misia je pokra?ovaním ruského programu Bion-M, ktorý nadviazal na sériu misií biologických družíc Bion. Posledný z pôvodných letov, Bion 11, sa uskuto?nil v roku 1996.
Družica Bion-M 1 bola vypustená v roku 2013 a vyniesla rôzne druhy živo?íchov, rastlinných aj živo?íšnych buniek: myši, pieskomily, gekony, slimáky, rastliny a kolónie rôznych mikroorganizmov.
Bion-M 2 mal pôvodne letie? do vesmíru už v rokoch 2016 – 2017, no štart viackrát odložili. V porovnaní s prvou misiou sa táto družica vydala na inú obežnú dráhu – ponad póly, kde bude vystavená vyšším dávkam kozmického žiarenia.
Po ukon?ení 30-d?ovej misie sa kapsula s biologickým nákladom vráti na Zem a vedci preskúmajú ú?inky mikrogravitácie a žiarenia na organizmy i vzorky mesa?ného regolitu.
Astronómovia objavili pomocou Vesmírneho teleskopu Jamesa Webba (JWST) nový mesiac planéty Urán. Nebeské teleso s predbežným ozna?ením S/2025 U1 je v poradí 29. známou obežnicou siedmej planéty slne?nej sústavy, oznámil v utorok americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA).
Predpokladá sa, že mesiac je široký len desa? kilometrov. Podarilo sa ho objavi? na sérii desiatich snímok so 40-minútovou expozíciou, ktoré zhotovila infra?ervená kamera teleskopu NIRCam. Dáta analyzovali vedci v Southwest Research Institute (SwRI) v štáte Colorado.
Nový mesiac je taký malý a slabo vidite?ný, že unikol aj pozornosti sondy Voyager 2 po?as jej preletu okolo Uránu pred takmer 40 rokmi.
Urán je tretia najvä?šia a štvrtá najhmotnejšia planéta slne?nej sústavy. Patrí medzi plynné obry a spolu s Neptúnom aj medzi tzv. ?adové obry. Meno má po gréckom bohovi nebies Uránovi.
Novoobjavený mesiac obieha po takmer kruhovej dráhe vo vzdialenosti približne 56.000 kilometrov od stredu planéty medzi dráhami vnútorných mesiacov Ophelia a Bianca.
Všetky mesiace Uránu boli doteraz pomenované po postavách z diel dvoch anglických básnikov Williama Shakespeara a Alexandra Popa. O oficiálnom názve nového mesiaca rozhodne Medzinárodná astronomická únia (IAU), ?o potrvá nejaký ?as.
?adovce na súostroví Špicbergy ležiacom v Severnom ?adovom oceáne severne od Nórska prišli v lete 2024 o obrovské množstvo ?adu. Vedci vypo?ítali, že išlo o 61,7 gigatony (možná odchýlka je plus/mínus 11,1 gigatony), ?o predstavuje stratu približne jedného percenta tamojšej masy ?adu. Vyplýva to zo zistenia tímu vedeného Thomasom V. Schulerom z Univerzity v Osle, ktorý štúdiu zverejnil v ?asopise Proceedings of the National Academy of Sciences (PNAS).
Toto roztápanie „prekonalo všetky predchádzajúce pozorovania“, píšu vedci. Spomínané údaje získali pomocou pozorovaní, modelovania a dia?kového prieskumu.
Ak sa vezme do úvahy úbytok ?adovcov v okolitých oblastiach, prišlo Barentsovo more, na ktorého severozápadnom okraji Špicbergy ležia, za jediný rok o približne 102 gigaton ?adu (plus/mínus 22,9 gigatony). Táto skuto?nos? mala vplyv aj na hladinu globálneho oceánu: pod?a analýz sa zvýšila o približne o 0,27 milimetra, z ?oho 0,16 milimetra bolo spôsobených topením ?adu na Špicbergoch.
Grónsky ?adový príkrov prišiel pod?a vedcov po?as toho istého leta o porovnate?né množstvo ?adu ako Špicbergy (55 gigaton, plus/mínus 35 gigaton), ten však pokrýva približne 50-krát vä?šiu plochu.
„Vä?šina úbytku ?adu (na Špicbergoch) v roku 2024 nastala po?as šes?týžd?ového obdobia pretrvávajúcich atmosférických cirkula?ných vzorcov, ktoré boli prí?inou rekordne vysokých teplôt,“ uviedli výskumníci v PNAS.
Hoci v sú?asných klimatických podmienkach ide o zriedkavú situáciu, predpovede pod?a nich nazna?ujú, že „takéto teplotné úrovne budú do konca 21. storo?ia ?oraz bežnejšie a možno dokonca prekonajú tie z roku 2024“.
Schulerov tím sa preto domnieva, že leto 2024 na Špicbergoch môže slúži? ako základ prognózy topenia ?adu v Arktíde a poskytnú? predstavu o podmienkach, ktoré nastanú o 70 rokov.
Zdroj feed teraz.sk
