Nosná raketa Sojuz-2.1b v stredu po úspešnom štarte z ruského kozmodrómu Bajkonur v Kazachastane vyniesla na obežnú dráhu biomedicínsku družicu Bion-M 2. Na jej palube sa nachádza 75 myší, približne 1000 octomiliek, rôzne mikroorganizmy, bunkové kultúry a semená rastlín. Ich misia na obežnej dráhe Zeme potrvá mesiac a jej cieľom je získať údaje o účinkoch vesmírnych letov na živé organizmy.
Misia je pokračovaním ruského programu Bion-M, ktorý nadviazal na sériu misií biologických družíc Bion. Posledný z pôvodných letov, Bion 11, sa uskutočnil v roku 1996.
Družica Bion-M 1 bola vypustená v roku 2013 a vyniesla rôzne druhy živočíchov, rastlinných aj živočíšnych buniek: myši, pieskomily, gekony, slimáky, rastliny a kolónie rôznych mikroorganizmov.
Bion-M 2 mal pôvodne letieť do vesmíru už v rokoch 2016 – 2017, no štart viackrát odložili. V porovnaní s prvou misiou sa táto družica vydala na inú obežnú dráhu – ponad póly, kde bude vystavená vyšším dávkam kozmického žiarenia.
Po ukončení 30-dňovej misie sa kapsula s biologickým nákladom vráti na Zem a vedci preskúmajú účinky mikrogravitácie a žiarenia na organizmy i vzorky mesačného regolitu.
Astronómovia objavili pomocou Vesmírneho teleskopu Jamesa Webba (JWST) nový mesiac planéty Urán. Nebeské teleso s predbežným označením S/2025 U1 je v poradí 29. známou obežnicou siedmej planéty slnečnej sústavy, oznámil v utorok americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA).
Predpokladá sa, že mesiac je široký len desať kilometrov. Podarilo sa ho objaviť na sérii desiatich snímok so 40-minútovou expozíciou, ktoré zhotovila infračervená kamera teleskopu NIRCam. Dáta analyzovali vedci v Southwest Research Institute (SwRI) v štáte Colorado.
Nový mesiac je taký malý a slabo viditeľný, že unikol aj pozornosti sondy Voyager 2 počas jej preletu okolo Uránu pred takmer 40 rokmi.
Urán je tretia najväčšia a štvrtá najhmotnejšia planéta slnečnej sústavy. Patrí medzi plynné obry a spolu s Neptúnom aj medzi tzv. ľadové obry. Meno má po gréckom bohovi nebies Uránovi.
Novoobjavený mesiac obieha po takmer kruhovej dráhe vo vzdialenosti približne 56.000 kilometrov od stredu planéty medzi dráhami vnútorných mesiacov Ophelia a Bianca.
Všetky mesiace Uránu boli doteraz pomenované po postavách z diel dvoch anglických básnikov Williama Shakespeara a Alexandra Popa. O oficiálnom názve nového mesiaca rozhodne Medzinárodná astronomická únia (IAU), čo potrvá nejaký čas.
Ľadovce na súostroví Špicbergy ležiacom v Severnom ľadovom oceáne severne od Nórska prišli v lete 2024 o obrovské množstvo ľadu. Vedci vypočítali, že išlo o 61,7 gigatony (možná odchýlka je plus/mínus 11,1 gigatony), čo predstavuje stratu približne jedného percenta tamojšej masy ľadu. Vyplýva to zo zistenia tímu vedeného Thomasom V. Schulerom z Univerzity v Osle, ktorý štúdiu zverejnil v časopise Proceedings of the National Academy of Sciences (PNAS).
Toto roztápanie „prekonalo všetky predchádzajúce pozorovania“, píšu vedci. Spomínané údaje získali pomocou pozorovaní, modelovania a diaľkového prieskumu.
Ak sa vezme do úvahy úbytok ľadovcov v okolitých oblastiach, prišlo Barentsovo more, na ktorého severozápadnom okraji Špicbergy ležia, za jediný rok o približne 102 gigaton ľadu (plus/mínus 22,9 gigatony). Táto skutočnosť mala vplyv aj na hladinu globálneho oceánu: podľa analýz sa zvýšila o približne o 0,27 milimetra, z čoho 0,16 milimetra bolo spôsobených topením ľadu na Špicbergoch.
Grónsky ľadový príkrov prišiel podľa vedcov počas toho istého leta o porovnateľné množstvo ľadu ako Špicbergy (55 gigaton, plus/mínus 35 gigaton), ten však pokrýva približne 50-krát väčšiu plochu.
„Väčšina úbytku ľadu (na Špicbergoch) v roku 2024 nastala počas šesťtýždňového obdobia pretrvávajúcich atmosférických cirkulačných vzorcov, ktoré boli príčinou rekordne vysokých teplôt,“ uviedli výskumníci v PNAS.
Hoci v súčasných klimatických podmienkach ide o zriedkavú situáciu, predpovede podľa nich naznačujú, že „takéto teplotné úrovne budú do konca 21. storočia čoraz bežnejšie a možno dokonca prekonajú tie z roku 2024“.
Schulerov tím sa preto domnieva, že leto 2024 na Špicbergoch môže slúžiť ako základ prognózy topenia ľadu v Arktíde a poskytnúť predstavu o podmienkach, ktoré nastanú o 70 rokov.
Zdroj feed teraz.sk
