Medializované výmeny vládnych nominantov na najvyšších pozíciách sú pod?a neho len vrcholom ?adovca v porovnaní s tým, ?o sa deje vo vnútri inštitúcií. “Nová mocenská garnitúra uchopuje moc rázne, ani sa nenazdáme a uchopí ju úplne,“ konštatoval Hrabko.
Staronoví vládni politici pod?a neho ovládajú mechanizmy moci, ?o by do budúcnosti malo znamena?, že vládnutie prinesie v porovnaní s predchádzajúcimi troma rokmi menej chaosu a zmätku. „?o ale nehovorí ni? o tom, ?i to, ?o sa bude dia?, bude v súlade s demokraciou, ústavou a právnym štátom. Ale chaos a zmätok by mal usta?, rozhodne by nemal by? taký vidite?ný, ako za predchádzajúcej vládnej koalície,“ odhadol Hrabko.
Za slovenský „národný šport“ ozna?il skrátené legislatívne konania. „Ke? nastúpi nová vláda, môžeme iba tipova?, ?i prekoná skóre, ktoré držala jej predchodky?a,“ povedal. Rekord v po?te skrátených konaní má pod?a Hrabka zatia? vládna koalícia z rokov 2020-23, ale ?as? z týchto skrátených konaní si objektívne vynútili globálne krízy, ?i už ekonomické alebo koronavírusová.
Vzh?adom na neskorý termín pred?asných parlamentných volieb by sa pod?a neho možno dalo ako oprávnené akceptova? aj skrátené legislatívne konanie sú?asnej vládnej garnitúry vo veciach súvisiacich so štátnym rozpo?tom na rok 2024. „Každá vláda si stráži, aby mala rozpo?et na ?alší rok schválený, do rozpo?tového provizória nechce ís? nikto,“ poznamenal Hrabko.
K?ú?ovým politickým rozhodnutím druhého polroka 2023 bolo pod?a Hrabka vytvorenie vládnej koalície Smeru-SD, Hlasu-SD a SNS. Upozornil, že obidve volebné obdobia, kedy bola sú?as?ou vlády SaS, skon?ili pred?asne. „Dalo sa predvída?, že by takto skon?ila aj ?alšia vláda. Takže Peter Pellegrini uprednostnil politickú istotu, ke? stavil radšej na Roberta Fica ako Michala Šime?ku,“ povedal Hrabko.
Pripomenul, že v roku 2016 aj Béla Bugár a jeho Most-Híd išiel radšej do koalície so Smerom-SD a SNS, ako s SaS a O?aNO.
Obdobie pred septembrovými pred?asnými parlamentnými vo?bami bolo pod?a Hrabka pozna?ené predvolebnou kampa?ou, ale aj neštandardnou politikou. „Ak nechcete pod niekým slúži?, a pán Hamran slúžil pod ministrom Šimkom, tak z funkcie odídete,“ pripomenul, ako prezidentka Zuzana ?aputová v reakcii na výhrady policajných dôstojníkov odvolala ministra vnútra, ktorého krátko predtým sama vybrala do tejto funkcie. „Pod?a môjho názoru išlo o mimoústavný, ak nie protiústavný krok,“ povedal Hrabko. Ak by chcel Ivan Šimko prispie? k objasneniu tejto otázky, mohol da? pod?a Hrabka podnet na Ústavný súd SR, ?o však neurobil.
Na Slovensku pod?a Hrabka prebiehal v rokoch 2020-23 v silových zložkách mocenský zápas, aký tu v minulosti ešte nebol. Obvinení boli napokon aj viacerí nominanti vládnej koalície z rokov 2020-23, ?i už na postoch šéfov Slovenskej informa?nej služby alebo Národného bezpe?nostného úradu. „Uvidíme, ke? budú veci definitívne vyriešené a budeme pozna? právoplatné rozhodnutia súdov,“ uzavrel Hrabko.
Zdroj feed teraz.sk
