Pacienti s rakovinou čreva s určitou genetickou anomáliou by mohli mať výrazne väčší úspech pri jej porážke pomocou lieku, ktorý podľa lekárov „rozpúšťa“ nádory, čím často eliminuje potrebu chirurgického zákroku a chemoterapie.
Štúdia sledovala 32 pacientov s rakovinou hrubého čreva v druhom alebo treťom štádiu, ktorí mali nedostatok MMR/MSI-vysoký črevný karcinóm (známy ako syndróm nezhody opravy), čo znamená, že majú vysoký počet deficientných buniek s veľkým počtom genetických mutácií.
Pacientom bolo pred operáciou podaných deväť týždňov pembrolizumabu, známeho aj ako Keytruda, namiesto chemoterapie. Na konci deviatich týždňov nezostala u 59 % pacientov v tele žiadna rakovina a u ostatných 41 % sa zvyšná rakovina úspešne odstránila.
U pacientov s rakovinou čreva s deficitom MMR/MSI-vysokým črevným karcinómom menej ako 5 % pacientov po operácii nevykazuje žiadne známky rakoviny.
Pembrolizumab blokuje špecifický proteín na povrchu buniek, čím ich núti vyhľadávať a ničiť rakovinové bunky. Pacienti tiež nemuseli trpieť pooperačnou chemoterapiou, ktorá môže byť pre telo pacientov mimoriadne zaťažujúca.
Štúdiu viedli University of College London, University College London Hospital, nadácia Christie National Health Service Foundation Trust v Manchestri, Univerzitná nemocnica St. James v Leedse, Univerzitná nemocnica Southampton a University of Glasgow.
„Imunoterapia (ako pembrolizumab) môže spôsobiť zmiznutie nádorov pred operáciou. Ak rakovinu roztopíte pred operáciou, zvyčajne strojnásobíte šance na prežitie,“ vysvetlil Dr. Kai-Keen Shiu, hlavný výskumník štúdie a konzultant onkológ z University College London Hospital. „Ak majú pacienti úplnú odpoveď na pembrolizumab, môže to strojnásobiť vašu šancu na prežitie.“
Pembrolizumab sa už používa na liečbu rôznych druhov rakoviny, vrátane rakoviny pľúc, hlavy, krku, žalúdka a krčka maternice, spolu s určitými typmi rakoviny prsníka, Hodgkinovho lymfómu a melanómu.
Štúdia bude pokračovať v priebehu niekoľkých nasledujúcich rokov a bude hodnotiť recidívu pacientov a celkovú mieru prežitia.
Štúdia bola prezentovaná na najväčšej svetovej konferencii o rakovine Americkej spoločnosti klinickej onkológie