Doživotná renta garantovaná generálnemu prokurátorovi vyvoláva zmiešané pocity a zvä?ša negatívne reakcie. Dovo?te mi pozrie? sa na túto otázku z dvoch perspektív. Dlhodobej a neosobnej na jednej strane a aktuálnej a osobnej na strane druhej.

Z dlhodobého h?adiska je pravda, že ak sa na Slovensku raz ?lovek stane vedúcim funkcionárom ur?itých štátnych orgánov, býva spravidla doživotne považovaný za malomocného, a preto si iba ve?mi ?ažko h?adá uplatnenie. Netýka sa to len generálneho prokurátora, ve?mi ?asto sa to stáva napríklad vrcholovým predstavite?om spravodajských služieb a podobne. Kým sa nezmení kultúra zaobchádzania s ?u?mi, ?o venovali štátu kus života, zrejme bude vždy pokušenie kompenzova? ich nie celkom systémovými opatreniami, ako je doživotná renta. Alebo ešte horšie, korupcia.

Ak sa na vec pozeráme optikou sú?asnosti, schválenie doživotnej renty Marošovi Žilinkovi sa dá interpretova? dvoma spôsobmi. Po prvé, vládna koalícia je hluchá a slepá, inak by nemohla oceni? ne?innos? generálneho prokurátora vo vz?ahu k Lipšicovmu gestapu a k preverovaniu faktického omilostenia zlo?incov, vydávaných za kajúcnikov. To je však menej pravdepodobné. Po druhé, koalícia chce Maroša Žilinku lákadlom doživotnej renty (azda aj funkciou ústavného sudcu) presved?i?, aby odišiel z vedenia prokuratúry a nechal to robi? niekoho s vä?šou odvahou a razanciou. To považujem za pravdepodobnejšiu možnos?.

Ak by sa potvrdil predpoklad skoršieho odchodu Maroša Žilinku z funkcie, bola by na stole otázka vo?by nového generálneho prokurátora. Trochu zaniklo, že sú?asná vládna koalícia nezrušila možnos? zvolenia za generálneho prokurátora právnika, pochádzajúceho mimo prostredia sústavy prokuratúry. A to ma nap??a ur?itými obavami. Predbežne chcem dúfa?, že len po?ujem trávu rás?.
~ ?ate?

? | odber t.me/zemavek