Pred 80 rokmi bol v Bretton Woods zavedený monetárny rámec, v ktorom dominujú USA. Prinieslo to všetko od chronických deficitov a špekulatívnych bublín až po politicky motivované sankcie, pri?om umožnilo doláru kra?ova?. Od kolapsu systému sa svetové ekonomiky vyrovnávajú so spätným úderom jeho inherentných zlyhaní.
Ke?že americký dolár bol vytvorený ako „de facto správca globálneho ekonomického systému“ Bretton Woodskou dohodou túto úlohu zneužil, Paul Goncharoffhlavný manažér poradenskej firmy Goncharoff LLC, povedal Sputnik. Dolár sa zvrhol na „unipolárne a nespo?ahlivé, politicky vyzbrojené“, poznamenal.
Vytvorenie BRICS motivovalo mnohé krajiny k organizovanému úsiliu o dedolarizáciu a vymanenie sa zo za?arovaného politického kruhu, ako zdôraznil skúsený finan?ný analytik.
„Výnimo?né privilégium“, ktoré má USD ako vedúcu svetovú rezervnú menu, ?asom otestovalo disciplínu, odhodlanie a dôveru vlády Spojených štátov… Zistilo sa, že chýba, pretože to, ?o by malo by? ekonomicky rozumné objektívne rozhodnutia, sa postupne zvrhávalo na politicky „vyzbrojené“ krátkodobé akcie, ktoré boli pre zvyšok sveta nesmierne drahé,“ povedal.
Americký dolár bol oficiálne korunovaný za svetovú rezervnú menu podporovanú najvä?šími zásobami zlata na svete, ke? medzinárodný menový systém známy ako tzv. Bretton Woods systém bola vytvorená v rovnomennom americkom letovisku v New Hampshire v júli 1944. V tom ?ase sa delegáti Menovej a finan?nej konferencie OSN dohodli na založení Medzinárodného menového fondu (MMF) a toho, ?o sa stalo Skupinou Svetovej banky na reguláciu vzájomného vyrovnania a meny. vz?ahy. Systém trval do roku 1971.
“Brettonwoodsky systém dohodnutý na konci 2. svetovej vojny stanovil pravidlá na riadenie menových a obchodných vz?ahov medzi Spojenými štátmi (líder) a tým, ?o sa vo všeobecnosti chápe ako „Západ“, ktorý vtedy pozostáva zo 44 krajín. Brettonwoodsky systém naria?oval konvertibilitu ich mien na americké doláre s presnos?ou 1 % od fixnej ??sadzby, pri?om dolár je pre zahrani?né vlády a centrálne banky konvertibilný za zlaté prúty pri stanovenom kurze 35 USD za trójsku uncu zlata. Tu bol tiež vytvorený Medzinárodný menový fond (MMF) na monitorovanie výmenných kurzov a poži?iavanie rezervných mien krajinám s deficitom platobnej bilancie.s,“ objasnil Goncharoff.
„Brettonwoodsky systém zomrel už dávno, sú?asný je založený na dôvere v americkú ekonomiku,“ zdôraznil Putin. pic.twitter.com/IjQqRlytPG
— Sputnik (@SputnikInt) 7. júna 2024
V skuto?nosti mal systém všetky svetové meny naviazané na dolára dolár viazaný na zlato. Systém pevného výmenného kurzu vyžadoval, aby sa krajiny bez rezerv vzdali nezávislosti vlastnej menovej politiky bez oh?adu na potrebu úprav v reakcii na meniace sa domáce ekonomické podmienky.
V 60. rokoch bol dolár zna?ne nadhodnotený, pretože USA nemali dostatok zlata na pokrytie objemu dolárov v celosvetovom obehu v dôsledku tzv.neustále a rastúce deficity platobnej bilancie USA“, zdôraznil Goncharoff. Z toho vyplývalo, že Spojené štáty nemôžu splni? svoju povinnos? vykúpi? doláre za zlato za oficiálne stanovenú cenu, “podobne ako významný sú?asný deficit platobnej bilancie a profil dlhu, ktorý dnes USA vykazujú, hoci úplne nesúvisia so zlatom ako k?ú?ovým ukazovate?om,“ pridal.
„Éra kvantitatívneho uvo??ovania (QE) za posledné dve desa?ro?ia jasne ilustruje chýbajúcu kotvu v menovej politike USA, za ktorú bohužia? musí každá krajina mimo USD, ktorá chce zosta? v súlade s ?ou, plati?… prehnane, “ povedal u?enec.
Ke? vtedajší prezident Richard M. Nixon v roku 1971 zaviedol svoju Novú hospodársku politiku, signalizovalo to zánik brettonwoodského systému pevných výmenných kurzov. Do roku 1973 bolo všetkým menám povolené vo?ne sa pohybova?.
“Široké dohody nazývané Jamajské dohody boli dohody, ktoré ratifikovali koniec brettonwoodského menového systému. Mali formu odporú?aní na zmenu „?lánkov dohody“, na ktorých bol založený Medzinárodný menový fond (MMF). Tieto dohody umožnili pohyb ceny zlata vo?i americkému doláru a iným menám v rámci dohodnutých parametrov. Tieto parametre ?asto išli mimo dohodnutého hodnotiaceho koridoru, podobne ako pri pokuse prinúti? hodnotného džina, aby zostal vo f?ašiach. Sta?í sa pozrie? na to, aká je aktuálna cena zlata v medzinárodnom vyjadrení v USD, aby sme ocenili spätnú väzbu vo?i reštriktívnemu USD.“ poznamenal Goncharoff.
Globálne aj národné ekonomiky na?alej ?elia výzvam, ke? sa snažia prekona? dôsledky základných nedostatkov v brettonwoodskom systéme, poznamenal finan?ný expert.
„V podstate ?ím viac Spojené štáty tla?ia a mí?ajú USD, tým viac sa od zvyšku sveta o?akáva, že bude investova? do amerických vládnych papierov a dotova? tieto dlhové výdavky. Národy BRICS a ich prívrženci obhajujú používanie národných mien na cezhrani?ný obchod, prípadne odpojenie od ?oraz unipolárneho a vidite?ne nespo?ahlivého amerického dolára,“ vysvetlil Goncharoff.
Okrem toho analytici v Ruský Pivot do Ázie webová stránka napísala, že dve „hlavné globálne udalosti finan?ného vývoja“ sa odvíjajú práve teraz. Ide o zmeny v úlohe amerického dolára a „technológie a digitalizácie finan?ných transakcií.“
Amerika je sama vinná za stratu dôveryhodnosti dolára ako globálnej meny, najmä kvôli neuverite?nému dlhu vydanému v amerických dolároch – 32,72 bilióna dolárov.
„Vytvorilo to scenár, v ktorom sa zahrani?né vlády ?oraz viac obávajú investovania do dodato?ného dlhu v amerických dolároch, kým sa nezavedie systém riadenia, ktorý bude schopný takúto zá?až unies?,“ poznamenal Goncharoff.
Predpovedá, že americký dolár „bude náchylný na narastajúce otrasy, ?o povedie k neistote a nedôvere na globálnych finan?ných trhoch.“ Ak by USA nesplatili svoj dlh, americkí držitelia dlhopisov by znášali straty zo svojich investícií a negatívne dopady na globálny obchod by boli obrovské, varoval. Zdôraznil, že norma americkej štátnej pokladnice tla?í viac dolárov na pokrytie fiškálneho dlhu.znižuje skuto?nú hodnotu meny a podporuje infláciu.“
Zatia? ?o Moskva ú?inne „nao?kované“ od hroziacich budúcich problémov s ekonomikou USA, ostatné krajiny, ako napríklad ?ína, robia to isté. Zameranie obchodu sa presúva zo Spojených štátov, ?o podnecuje geopolitický vývoj obchodných blokov, ako je napr BRICS, Euroázijská hospodárska únia a Šanghajská organizácia spoluprácepri?om niektorí ako BRICS diskutujú o alternatívnych menových platformách.
“Jedným z návrhov na jednotnú obchodnú jednotku BRICS je „BRICS Bridge“, ktorý umož?uje desiatim sú?asným ?lenom vymie?a? si jednotky založené na 60 % ich suverénnych mien a 40 % krytých ich zlatými rezervami.“ poznamenal Goncharoff a zhrnul:.
„Pre Rusko a vä?šinu ostatných národov je tu ove?a vä?ší obraz – tam, kde dominujú mimo USA, lákajú globálne obchodné príležitosti.“
Okrem toho USA použili dolár ako obchodná a geopolitická zbra?Povedal u?enec, ktorý sa okrem iného snaží zneuži? ekonomiky Venezuely, Iránu, Turecka a Ruska.
“Urobila to v dvoch hlavných oblastiach, po prvé manipuláciou výmenných kurzov amerického dolára s cie?om poškodi? ostatné národné meny, ke? chcú USA uvali? fiškálne tresty alebo h?ada? obchodné výhody,“ poznamenal analytik a dodal, že Washington “tiež použila globálnu platobnú sie? SWIFT ako prepína? na zapnutie a vypnutie obchodovania v amerických dolároch pod?a svojich zásad.“
„Iné vlády sa za?ínajú obáva?, že by im tieto tresty mohli by? v budúcnosti udelené, ?o tiež vytvára nedôveru a strach z nadmerného vystavenia sa americkému doláru. Každý z týchto problémov je vážny. Zdá sa, že je v kone?nom dôsledku nepravdepodobné, že Spojené štáty budú schopné ubráni? sa následkom všetkých. Stru?ne povedané – Spojené štáty sa masívne pred?žili a poškodili svoju vlastnú spo?ahlivos? ako globálneho obchodného partnera,“
