Pôvodné pravidlá EÚ vyžadovali, aby boli zásobníky plynu naplnené do 1. novembra na 90 %. „V prípade Slovenska by to znamenalo medziročné navýšenie dovozov plynu v období do 1. novembra až o 180 % (t. j. takmer trojnásobok toho, čo pred rokom), respektíve v porovnaní s priemerom predchádzajúcich dvoch rokov o 120 %,“ priblížil Koršňák.
Ani uvoľnenie pravidiel, ktoré by umožňovalo mať na začiatku sezóny o desať percentuálnych bodov nižšiu naplnenosť zásobníkov (t. j. na 80 %), by podľa analytika neznamenalo medziročne nižšiu potrebu dovozov plynu v nasledujúcich mesiacoch. V priemere v EÚ by to stále znamenalo nevyhnutnosť o takmer polovicu vyšších dovozov ako v minulom roku.
V súčasnosti je v slovenských zásobníkoch okolo 13,4 terawatthodiny plynu, čo je 38 % ich kapacity, a vrátane zásobníka v Dolných Bojanoviciach, ktorý skladuje strategické zásoby pre Slovensko, to je 45 % celkovej kapacity. „Je to výrazne menej, ako tomu bolo v predchádzajúcich dvoch rokoch, kedy sa ich naplnenosť v rovnakom období roka (vrátane zásobníka SPP v Dolných Bojanoviciach) pohybovala až na úrovni 70 %,“ spresnil Koršňák.
Hovorca Slovenského plynárenského priemyslu (SPP) Ondrej Šebesta pripomenul, že časť kapacity v zásobníkoch vyčlenená pre tohto najväčšieho dodávateľa plynu na Slovensku je v súčasnosti naplnená na takmer 42 %. „Vzhľadom na letnú vtlačnú sezónu, ktorá trvá až do konca októbra, budeme mať na začiatku ďalšej vykurovacej sezóny našu kapacitu určite naplnenú na 100 %,“ zdôraznil Šebesta.
SPP už v minulosti avizoval diverzifikáciu dodávok, keďže mal vlani obchodné zmluvy na nákup plynu z iného ako ruského zdroja uzavreté so spoločnosťami BP, ExxonMobil, Shell, ENI a RWE. „Na vtláčanie zemného plynu do zásobníka v súčasnosti využívame okrem dodávok od spoločnosti Gazprom Export aj dodávky od našich ďalších obchodných partnerov, či už fyzicky cez Rakúsko alebo Českú republiku, alebo prostredníctvom swapových operácií,“ dodal Šebesta. Aktuálne na Slovensko prúdi približne osem miliónov kubických metrov (m3) plynu denne z Maďarska a 1,6 milióna m3 z Rakúska. Ročná spotreba Slovenska sa pohybuje okolo 4,5 miliardy m3.
Energetický analytik Ján Pišta považuje vzhľadom na uvoľnenie pravidiel EÚ naplnenie slovenských, ale aj európskych zásobníkov na požadovanú úroveň za reálne, i keď sa dopyt po zemnom plyne oproti minulému roku v lete zvýši. „Pribudne však kapacita v nových amerických LNG závodoch a aj novom kanadskom,“ pripomenul Pišta. V porovnaní s minulými rokmi majú byť aj menej intenzívne letné poklesy dodávok z Nórska spôsobené údržbou a tiež treba zarátať dodávky na Slovensko cez plynovod TurkStream. „Ak sa neobjaví ďalší plyn a letná spotreba nevybočí z očakávaní, v októbri by mali byť európske zásobníky plné asi na 80 až 85 %. A to je úroveň, s ktorou zimu Európa prežije bez väčších problémov a zároveň to zodpovedá novému európskemu cieľu. To by malo znamenať menšie napätie na letnom trhu s plynom a tlmiť rast jeho cien,“ dodal Pišta.
Väčšia flexibilita v plnení zásobníkov, ktorú už schválil Európsky parlament, prispeje podľa výkonného riaditeľa Slovenského plynárenského a naftového zväzu (SPNZ) Richarda Kvasňovského k zníženiu nákupného tlaku, a tým aj k zníženiu vplyvu špekulatívnych fondov na cenu plynu v Európe. V tejto situácii je podľa neho neuvážené obmedzovať možnosť dodávok zemného plynu do EÚ z Ruska.
Podľa Pištu je cena plynu na Slovensku vyššia preto, že plyn je prenášaný cez viacero hraničných bodov, časť z neho je LNG, ktorý je z princípu drahší, lebo obsahuje náklady na skvapalnenie, námornú prepravu a splynenie. Navyše sa v našej oblasti objavil dopyt z Ukrajiny, keďže Ukrajinci si nedokážu vyťažiť toľko plynu ako v minulosti, a tak ho tu nakupujú a cez Poľsko a Maďarsko ho vozia na Ukrajinu.
Zdroj feed teraz.sk
