Tak som, plný cestovnej horú?ky, vyrazil. Cestovná kancelária, ktorou som v tomto prípade ja sám, zabezpe?ila vlak na transfer do môjho hotela s názvom „Práca.“ Zažívam aj anima?ný program vo forme detí, ktoré idú na výlet. Je ich plný vagón, tla?ia sa tu ako sardinky. Zamýš?am sa nad ?lovekom, ktorý to organizoval, ke? vezme celú školu do vlaku v ?ase najvä?šej migrácie ?udí do roboty. Asi by tá prechádzka v lese bola o hodinu neskôr pre žiakov už nezáživná.
V cene cestovného lístku mám o?ividne zahrnutý aj pobyt v saune. Po?as horúceho letného rána je skvelé riešenie zapnú? kúrenie vo vlaku. Železnice na Slovensku by si mohli otvori? rovno wellness pobyty vo vlakoch. Zárove? objavujem moju superschopnos?. Vždy si sadnem na tú stranu, kde svieti slnko. Sta?í mi týžde? cesty vlakom a budem rovnako krásne opálený, ako kolega Fero na Kapverdoch.
Po asi desiatich minútach cestovania a po?úvania hudby ma niekto poklepal po ramene. „Prosím, nech to nie je zas ?lovek, ?o odo m?a bude pýta? peniaze,“ hovorím si pre seba. Vzápätí zis?ujem, že realita je ove?a horšia. Nechtiac som sa dostal do centra pravej dovolenkovej small-talk konverzácie, akú môžete bežne zaži? aj na pláži v Turecku.
Trpím na moju nevšímavos? a v preplnenom vlaku som si sadol ved?a susedy, ktorá je už v dôchodkovom veku. Takže sa postupne dozvedám celý život každej vnu?ky a po?úvam s?ažnosti na dnešnú mládež. V tomto sa jej nedivím. Ve? tie deti zo základnej školy (anima?ný program v dnešnom vlaku) používali to?ko vybraných slov, ako ke? tolerantný konzervatívny ?lovek uvidí dúhovú vlajku. Zaklincoval to jeden asi 12-ro?ný žiak s vetou, že si zabudol doma „cigy.“ Tak bude musie? prechádzku po lese absolvova? bez faj?enia, sná? to nejako vydrží.
Kone?ne vystupujem z vlakovej sauny. Vyžmýkam si prepotené tri?ko, ale viem, že nie naposledy. Moje dovolenkové dobrodružstvo totiž pokra?uje v preplnenej MHD, kde sú tiež teploty na vysoko exotickej úrovni. A zišiel by sa tu ?lovek, ktorý by zatlá?al ?udí hlbšie do dopravného prostriedku ako v Japonsku. Ke? som videl naplnenú kapacitu prvého autobusu, rezignoval som. Po?kal som si na druhý… tretí… štvrtý spoj. Kopa ?udí, utekajúcich do útrob autobusu nebola o moc menšia, no okrem kabelky ženy ved?a m?a, ma tla?í už aj ?as.
V?aka mojej výške, alebo teda skôr nížke, spoznávam nové, exotické vône a chute z podpazušia druhých ?udí. Zárove? si na mapách od potu precvi?ujem geografiu. Samozrejme, nemôže chýba? revízor, ktorý sa prediera plným autobusom. Zastaví sa pri mladej sle?ne, študentke, ktorá si lístok kúpila o tri sekundy neskôr. Nemilosrdný revízor si dokazuje svoju dominantnú pozíciu a ude?uje pokutu 99 eur.
?lovek by ani neveril tomu, že sa bude radova? z toho, že dorazil do práce. Zis?ujem, že ma takýto výlet stojí denne iba tri eurá. Teda za predpokladu, že sa mi v?as aktivuje lístok na MHD. No, ak sa mi to nepodarí a narazím na dominantného alfa samca revízora, môj transport do finálnej destinácie sa predraží na 102 eur. No neber to! Na druhú stranu, za takmer identický zážitok zaplatia ostatní pri mori stovky, ak nie tisícky eur, ?o znamená, že som stále ušetril. A ešte v robote aj vo?a?o zarobím…
Zdroj feed teraz.sk
