Vzácne žlté tekuté zlato
Pod?a profesora Miloša Jese?áka, ktorý je prednostom Kliniky detí a dorastu JLF UK a UNM a prezidentom Slovenskej spolo?nosti alergológie a klinickej imunológie, však Slovensko oproti iným krajinám zaostáva v oblasti darcovstva krvnej plazmy. Tá sa právom ozna?uje aj ako tekuté zlato práve pre jej charakteristickú žltú farbu. Pacientov, ktorí sú neraz odkázaní na celoživotnú lie?bu liekmi vyrobenými z krvnej plazmy totiž u nás pribúda rýchlejšie, ako po?et darcov. A to sa môže v podobných krízových situáciách, ako bola pandémia COVID-19, podpisova? pod zníženie dostupnosti liekov pre našich pacientov. „Aj ke? veda a medicína postúpili a mnohé zložky, ktoré sa z krvnej plazmy získavajú, vieme pripravi? napríklad metódami molekulárneho inžinierstva, stále platí, že napríklad imunoglobulíny, ?iže protilátky, ktoré sú pre pacientov ?i už s vrodenými alebo získanými poruchami protilátkovej imunity nenahradite?né, nevieme vyrobi? synteticky. Na Slovensku máme rezervy v rámci odberov plazmy. Mali by sme prida? aj v tejto oblasti a nájs? spôsoby ako ?udí motivova? k darovaniu krvnej plazmy. Vo všeobecnosti platí, že ?ím máme menej darcov plazmy, tým vä?ší problém vzniká vo výrobe potrebných liekov. Pre menšie trhy, ako je napríklad Slovensko, tak môžu vzniknú? opätovné problémy s dostupnos?ou liekov,“ upozor?uje profesor Miloš Jese?ák.
Neprekonaný potenciál
Napriek tomu, že lieky z krvnej plazmy sa používajú už viac ako sto rokov, ich potenciál stále nie je prekonaný. Existuje množstvo situácií, kedy ich nie je možné nahradi? žiadnymi inými liekmi. „V mnohých prípadoch ich nevieme nahradi? antibiotikami, ?i inými lie?ebnými postupmi. Akáko?vek nedostupnos? liekov z krvnej plazmy preto priamo ohrozuje našich pacientov na živote.“ potvrdzuje profesor Miloš Jese?ák. Jeho slová potvrdzuje aj Pavel Ková?, medicínsky riadite? v spolo?nosti Takeda, ktorá je globálnym lídrom v spracovaní krvnej plazmy. „Ve?a ?udí je na lie?bu liekmi z krvnej plazmy úplne odkázaných. Len v Európe trpí niektorým zo zriedkavých ochorení približne 1 milión ?udí. To je dvaapolkrát viac ako po?et pacientov s rakovinou prsníka. U pacientov so zriedkavými ochoreniami ?asto nie je možné úplne uzdravenie. Aby bolo zaistené ich prežitie a kvalita života, je nevyhnutná priebežná lie?ba,“ potvrdzuje Pavel Ková?. Význam liekov vyrobených z krvnej plazmy teda rastie spolu s po?tom pacientov odkázaných na dobrovo?ných darcov plazmy.
Inšpirácia od susedov
Slovensko by mohlo nájs? príklad vo zvyšovaní vý?ažnosti krvnej plazmy v susednej ?eskej republike. „Využívame vedecký pokrok, moderné technológie a partnerské spolupráce k naplneniu terapeutického potenciálu krvnej plazmy. „Bez dobrovo?ných darcov by nebolo možné dopyt po liekoch vyrábaných z krvnej plazmy uspokoji?. Darcov preto vnímame ako hrdinov, ktorí zachra?ujú ?udské životy. Našim cie?om je tiež zlepšova? informovanos?, tak oh?adom možnosti darovania plazmy, ako aj o oblastiach kde plazma pomáha pacientom,“ hovorí David Viochna, zo spolo?nosti BioLife, ktorá je sú?as?ou skupiny Takeda, venuje sa získavaniu plazmy a výrobe terapií na báze krvnej plazmy a v ?esku aktuálne prevádzkuje sie? jedenástich odberných centier pre darovanie plazmy.
V rámci Európy sú len tri krajiny s podobnými pravidlami pre darovanie krvnej plazmy ako v ?eskej republike. Je to Nemecko, Rakúsko a Ma?arsko. V ?alších krajinách, vrátane Slovenska, je plazmaferetický program (t.j. program odberu krvnej plazmy) regulovaný, ?i dokonca nie je povolený, aby bol zabezpe?ovaný privátnou sférou. Týka sa to aj niektorých ve?kých krajín, ako sú napríklad Francúzsko, Španielsko, Po?sko, ?i Taliansko. Naopak lídrom sú dlhodobo USA. Aj v kontexte geopolitických zmien je ale pod?a odborníkov nevyhnutné zintenzívni? snahy o zvyšovanie zásob krvnej plazmy nielen na úrovni jednotlivých európskych štátov, ale v rámci celej Európskej únie.
C-ANPROM/SK/IG/0003
Zdroj feed teraz.sk
