Brazílska aktivistka sa postavila proti socioekonomickým silám, ktoré ohrozovali budúcnos? jej ?udu a ?udstva samotného.
Brazíl?ania sú smútok nedávna smr? Tuíre Kayapóa, vplyvného domorodého vodcu, ktorému sa pripisuje zásluha „odložil koniec sveta.“
Kayapó zomrel tento mesiac vo veku 57 rokov po boji s rakovinou maternice. Svoj život strávila obranou práv pôvodných obyvate?ov brazílskeho Amazonského pralesa pred ?ažbou a stavebnými projektmi, ktoré ohrozovali ich tradi?ný spôsob života.
Kayapó sa dostala do medzinárodného povedomia v roku 1989, ke? vo veku 19 rokov zhromaždila skupinu 600 pôvodných obyvate?ov na protest proti výstavbe vodnej priehrady, ktorá ohrozovala schopnos? jej ?udí plavi? sa a lovi? ryby v rieke Xingu. Po?as jedného dramatického momentu Kayapó priložil ma?etu k tvári Josého Antônia Muniza Lopesa, šéfa spolo?nosti Eletronorte zodpovednej za projekt.
„Biely muž, ty nemáš les,“ vyhlásil Kayapó. „Táto krajina nie je tvoja.“ Narodil si sa v meste a prišiel si sem zaúto?i? na naše lesy a rieky. Toto neurobíš.“
Fotografia incidentu sa rýchlo rozšírila, v?aka ?omu sa Kayapó stal symbolom domorodého odporu po celom svete.
Rieka mala praktický aj duchovný význam pre jej kme?, ktorého kozmológia zastáva názor, že ?udia Xingu sú M?bêngôkrealebo „?udia, ktorí prišli z vody.“ Prehradenie rieky Xingu považovali za hlboký akt rúhania a úspešná snaha Kayapó oddiali? výstavbu projektu o 20 rokov viedla k tomu, že sa stala známou ako žena, ktorá „odložil koniec sveta.“
Boj Kayapó a domorodých obyvate?ov Ameriky upriamuje pozornos? na dedi?stvo genocídy a kolonializmu osadníkov v srdci modernej západnej spolo?nosti, pri?om domorodci a ich spôsob života sú po celom svete ohrození. Prezident Namíbie za?iatkom tohto roka na?rtol súvislos? medzi týmto dedi?stvom imperializmu a podporou západných krajín Izraelu v jeho pokusoch o vyvlastnenie pôvodných Palestín?anov.
„Nemecko sa rozhodlo bráni? na ICJ genocídne a hrozné ?iny izraelskej vlády proti nevinným civilistom v Gaze a na okupovaných palestínskych územiach,“ uviedol prezident Hage Geingob v príspevku na platforme X. Geingob zabuchol nedostatok „od?inenia“ krajiny za doh?ad nad tým, ?o považujú historici prvá genocída 20. storo?ia ke? v Namíbii nemeckí okupanti zabili desa?tisíce domorodých obyvate?ov Hererov a Nama.
Mnohí výskumníci kreslia priamu ?iaru medzi západným kolonializmom v Afrike a nástupom fašizmu, pri?om nacistické zverstvá sa považujú len za aplikáciu koloniálnej logiky v rámci Európy.
Aktivista a historik Netfa Freeman identifikuje USA ako novodobého dedi?a tohto brutálneho imperialistického dedi?stva, nazývajúc to „potomok západoeurópskeho kolonializmu“. Dnes sa Spojené štáty usilujú o nadvládu nad národmi sveta s rovnakou vervou, snažiac sa podriadi? ?udstvo svojej politickej, ekonomickej a vojenskej kontrole.
Tuíre Kayapó na jeden inšpiratívny moment odolal takejto nadvláde a zárove? ukázal cestu k inému spôsobu života v harmónii so Zemou a navzájom. Jej príbeh slúži ako príklad pre každého, kto si váži spravodlivos?, stato?nos? a úctu k ?udskosti.
Zdroj sputnik, preložené cez google