„Slovensko by pri svojej úrovni odmien zamestnancov nemalo ?alej zvyšova? da?ové za?aženie práce. Skôr by malo h?ada? cestu znižovania odvodov na sociálne zabezpe?enie (napríklad ich ?iasto?ným financovaním z verejného rozpo?tu) a vyrovnania da?ového za?aženia zamestnancov a samostatne zárobkovo ?inných osôb,“ uviedol Marcin?in.
Podiel sú?tu výnosu daní z príjmu, odvodov na sociálne zabezpe?enie a dane zo mzdy a pracovnej sily na hrubom domácom produkte (HDP) je na Slovensku na úrovni 18,8 %. V ?lenských štátoch Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) je to 17,6 %. Rozdiel nie je pod?a odborníka vysoký, avšak slovenské výnosy sú vyššie ako tie v Ma?arsku ?i Lotyšsku, kde je to 16 %. Naopak, slovenské výnosy sú porovnate?ne rovnaké s Estónskom aj ?eskom a výrazne nižšie ako v Slovinsku, Taliansku ?i Rakúsku. Tieto výnosy však neobsahujú príspevky do druhého piliera, po ich zapo?ítaní vo výške jedného percenta HDP sa slovenské výnosy zo za?aženia práce zvýšia na 19,8 %.
Odborník vy?íslil, že napríklad domácnos? zárobkovo ?inných osôb s dvoma de?mi, kde jeden ?len zarába 100 % a druhý 67 % priemerného zárobku, má po vy?íslení da?ový klin na úrovni 32 %, a to aj po zarátaní príspevkov do druhého piliera. Európsky priemer je pritom 38 %. Slobodná a bezdetná osoba so 67 % priemerného zárobku má aj po zapo?ítaní príspevkov do druhého piliera da?ový klin celkovo 42 %, ?o je potenciálne pod?a odborníka štvrtý najvyšší v EÚ.
„?isté zárobky sú na Slovensku nízke nie pre vysoké da?ové za?aženie, ani pre produktivitu práce, ale skôr pre nedostato?nú vyjednávaciu pozíciu zamestnancov,“ dodal Marcin?in s tým, že nízky podiel odmien na HDP je potrebné zvyšova? aj posilnením kolektívneho vyjednávania. Rovnako je potrebné sa pozrie? na vplyv agentúrneho zamestnávania a nútených živností na výšku miezd.
Zdroj feed teraz.sk
