„Slovensko by pri svojej úrovni odmien zamestnancov nemalo ďalej zvyšovať daňové zaťaženie práce. Skôr by malo hľadať cestu znižovania odvodov na sociálne zabezpečenie (napríklad ich čiastočným financovaním z verejného rozpočtu) a vyrovnania daňového zaťaženia zamestnancov a samostatne zárobkovo činných osôb,“ uviedol Marcinčin.
Podiel súčtu výnosu daní z príjmu, odvodov na sociálne zabezpečenie a dane zo mzdy a pracovnej sily na hrubom domácom produkte (HDP) je na Slovensku na úrovni 18,8 %. V členských štátoch Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) je to 17,6 %. Rozdiel nie je podľa odborníka vysoký, avšak slovenské výnosy sú vyššie ako tie v Maďarsku či Lotyšsku, kde je to 16 %. Naopak, slovenské výnosy sú porovnateľne rovnaké s Estónskom aj Českom a výrazne nižšie ako v Slovinsku, Taliansku či Rakúsku. Tieto výnosy však neobsahujú príspevky do druhého piliera, po ich započítaní vo výške jedného percenta HDP sa slovenské výnosy zo zaťaženia práce zvýšia na 19,8 %.
Odborník vyčíslil, že napríklad domácnosť zárobkovo činných osôb s dvoma deťmi, kde jeden člen zarába 100 % a druhý 67 % priemerného zárobku, má po vyčíslení daňový klin na úrovni 32 %, a to aj po zarátaní príspevkov do druhého piliera. Európsky priemer je pritom 38 %. Slobodná a bezdetná osoba so 67 % priemerného zárobku má aj po započítaní príspevkov do druhého piliera daňový klin celkovo 42 %, čo je potenciálne podľa odborníka štvrtý najvyšší v EÚ.
„Čisté zárobky sú na Slovensku nízke nie pre vysoké daňové zaťaženie, ani pre produktivitu práce, ale skôr pre nedostatočnú vyjednávaciu pozíciu zamestnancov,“ dodal Marcinčin s tým, že nízky podiel odmien na HDP je potrebné zvyšovať aj posilnením kolektívneho vyjednávania. Rovnako je potrebné sa pozrieť na vplyv agentúrneho zamestnávania a nútených živností na výšku miezd.
Zdroj feed teraz.sk
