Brusel 9. augusta (TASR) – Severoatlantická aliancia v sobotu vyzdvihla mierovú dohodu medzi Arménskom a Azerbajdžanom, ktorú v piatok v Bielom dome podpísali arménsky premiér Nikol Pašinjan a azerbajdžanský prezident Ilham Alijev. Pod?a NATO ide o významný krok vpred. TASR o tom informuje pod?a správy agentúry AFP.

„Vítame pokrok smerom k mieru medzi Arménskom a Azerbajdžanom a ?akujeme americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi za jeho úsilie o mier. Toto je významný krok vpred pre proces normalizácie a aj pre bezpe?nos? v regióne,“ uviedla hovorky?a NATO Allison Hartová na sociálnej sieti X.

Pašinjan a Alijev v piatok v Bielom dome podpísali mierovú dohodu zameranú na ukon?enie desa?ro?ia trvajúceho konfliktu. Spojené štáty zárove? uzavreli s oboma krajinami bilaterálne dohody, ktorých cie?om je rozšíri? spoluprácu v oblasti energetiky, obchodu a technológií.

Arménsky premiér ozna?il mierovú dohodu s Azerbajdžanom za historickú. „To, ?o sa dnes stalo, je historickou udalos?ou. Mesiace som hovoril, že medzi Arménskom a Azerbajdžanom nebude vojna, že bude mier. Dnes môžeme poveda?, že bol dosiahnutý mier,“ povedal Pašinjan.

Obe strany vydvihli úsilie Spojených štátov o urovnanie konfliktu. Obaja lídri pod?a agentúry AP uviedli, že by Trump mal za svoje úsilie získa? Nobelovu cenu za mier.

Arménsko a Azerbajdžan po rozpade Sovietskeho zväzu viedli viacero vojenských konfliktov o sporný, prevažne Arménmi obývaný azerbajdžanský región Náhorný Karabach. Od 90. rokov územie kontrolovali arménski separatisti podporovaní vládou v Jerevane. O územie však prišli po dvoch azerbajdžanských ofenzívach v rokoch 2020 a 2023, po ktorých všetci etnickí Arméni Náhorný Karabach opustili.

Obe krajiny viedli rokovania zamerané na zabezpe?enie mierového riešenia, pri?om naposledy rokovali v júli v Spojených arabských emirátoch.

Sú?as?ou mierovej dohody sprostredkovanej Spojenými štátmi je aj zriadenie asi 32 kilometrov dlhého tranzitného koridoru s názvom „Trumpova trasa pre medzinárodný mier a prosperitu“ cez južné Arménsko, ktorý prepojí Azerbajdžan s jeho exklávou Nachi?evan. Výhradným právom na rozvoj koridoru budú disponova? Spojené štáty.

Mierovú dohodu privítali aj šéfka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová, predseda Európskej rady António Costa, britský minister zahrani?ia David Lammy ?i iránske ministerstvo zahrani?ných vecí.