Až po dlhých rokoch, vlastne viac ako dvoch desa?ro?iach, som sa dozvedel, že na recepcii Slovenskej informa?nej agentúry (SIA), kde som bol od za?iatku mája 1998 riadite?om, ku mne nepustili vtedajšiu redaktorku TV Markíza, Annu Ghannamovú.
Ve?ná škoda, prišiel som vtedy ur?ite o ve?a. Vraj sa energicky dobýjala do budovy za mnou lebo chcela robi? bleskový aktuálny rozhovor s novým riadite?om ale na recepcii ju nik, ani k vzniknutému hurhaju rýchle privolaná moja sekretárka, nechcel pusti? aj s kameramanom na poschodie z jednoduchého dôvodu. Nebola totiž ohlásená, o interview vopred štandardne nepožiadala ani písomne, ani telefonicky, ani nijako inak. Mnohí si pamätáme na to, ako zúrivo ja?ala v živom vysielaní Markízy na ratu, že im vraj premiér Me?iar ide vzia? ich milovanú televíziu, ?o samozrejme nebola vôbec pravda, ale v boji proti vtedajšej vláde bola každá vymyslená alebo zinscenovaná kravina dobrá, podobne ako dnes proti vláde R. Fica.
Tú tragikomickú hysterickú scénu na Markíze máme dodnes mnohí pred o?ami, ja samozrejme tiež, a kto si na to spomína ten vie aká plamenne energická dokázala v tých ?asoch pani Ghannamová v boji s vtedajšou vládou by?. Skoro ako bájna antická Xena. Ur?ite mi každý uzná a chápe ako ma mrzí, že sme sa vtedy u m?a v pracovni nestretli. Bol by som jej ponúkol kávu, mal by som z toho o jeden nezabudnute?ný mediálny zážitok viac a bolo by na ?o s úsmevom spomína? až do smrti. Nielen na to, ako v televíznych novinách Markízy na m?a jeden ve?er tvrdo zaúto?il manžel dramaturgi?ky tej televízie Július Gembický, ale aj na to, ako som mu na druhý de? odpovedal vo ve?ernom spravodajstve STV. Rád si spomínam, ako v tých ?asoch stato?ná verejnoprávna STV a šéfredaktorka spravodajstva Hana Pravdová, spolu s redaktormi STV Pavlom Kapustom, Marošom Puchovským a ?ubom Hu?om, vzdorovala tej agresívnej americkej komer?nej televízii, vedenej v tom období dnes už dlhodobo za podvod sediacim Pavlom Ruskom, prezývaným „Slintoš“. Nakoniec, syn Anny Ghannamovej tiež svojím spôsobom nepadol ?aleko od stromu.
Do smrti ma bude mrzie?, že tú Ghannamovú vtedy ku mne pracovníci na recepcii nepustili, lebo dva dni predtým som v pohode prijal ohlásenú novinárku z denníka SME, ktorá tiež chcela vedie?, a nakoniec to aj v publikovanom rozhovore so mnou napísala, ?i si myslím, že sa na tú funkciu po odbornej stránke hodím. To sú tie ich typické priblblé arogantné otázky, ktoré ich ako zelená?ov u?ia klás? na všelijakých idiotských slnie?kárskych mediálnych školeniach, ako to nedávno jedno mladu?ké redaktorské ucho TV JOJ názorne demonštrovalo ke? sa odchádzajúceho ministra Keketiho opýtalo, ?i si myslí, že má na post viceguvernéra Národnej banky. No nie, samozrejme nik na celom šírom svete tu okrem nich na žiadny riadiaci post nemá lebo na to majú iba novinári takzvaného (dnes už naš?astie bývalého) hlavného prúdu alebo tí, ktorých na akúko?vek riadiacu funkciu v štáte preveria, navrhnú a schvália aktivistické politické mimovládky, ako to pred tromi týžd?ami bohorovne samé navrhli.
Nevadí, bol by som sa rád stretol aj s pani Ghannamovou, pre?o nie? Ke? som zvládol novinárov z denníka WALL STREET JOURNAL, Financial Times, Washington Post, Economist, Guardian at?, a hravo som zvládol aj ne?akané pozvanie na americkú ambasádu, kde skupina vysokých dôstojníkov vojenskej Akadémie z Washingtonu chcela na záver pracovného týžd?a na Slovensku vedie? nie?o viac o stave médií na Slovensku. To ma síce vtedy trochu zasko?ilo, lebo som si myslel, že ma ambasáda pozvala ako novinára urobi? s niektorým z nich rozhovor, ale nakoniec vysvitlo, že to naopak boli oni, kto chcel absolvova? rozhovor so mnou. Ale bolo aj to napokon viac menej tiež v pohode.
Nemajú to dnes vládni predstavitelia a koali?ní poslanci s médiami ?ahké, lebo dnešné protivládne slovenské médiá chcú mermo mocou robi? za každú cenu samé politiku. Predovšetkým a na prvom mieste však chcú zosadi? premiéra Fica, to je ich prvoradá úloha, tým celý ?as žijú a dýchajú, o tom snívajú svoj nenaplnený aktivistický sen.
Zdroj telegram
