Sarajevský súd minulý týžde? poslal Dodika na rok do väzenia a uložil mu šes?ro?ný zákaz vykonáva? politickú ?innos? za nerešpektovanie rozhodnutí vysokého predstavite?a OSN pre BaH Christiana Schmidta. Verdikt zatia? nie je právoplatný.
Prezident RS na rozsudok reagoval podpísaním štyroch zákonov, ktoré na území RS zakazujú pôsobnos? polície, tajnej služby SIPA, bosnianskeho najvyššieho súdu i prokuratúry.
„Prokuratúra (Bosny) ma predvolala, aby som zajtra vypovedal ako podozrivý z podkopávania ústavného poriadku. Nepôjdem pred ich politický súd, pretože Srbi sa už nepodrobujú inkvizíciám!“ napísal Dodik na sociálnej sieti. Príspevok zverejnil iba nieko?ko hodín po tom, ?o zdôraz?oval, že pre Bosnu nepredstavuje hrozbu ani on, ani Republika srbská.
Úrad prokuratúry vo svojom vyhlásení uviedol, že od decembra vedie vyšetrovania trestného ?inu útoku na ústavný poriadok Bosny a Hercegoviny.
Zástupca bosnianskych Moslimov v troj?lennom predsedníctve BaH Denis Be?irovi? a ?alší dvaja predstavitelia vo štvrtok pod?a agentúry Reuters podali na ústavný súd s?ažnos? proti zákonom srbského parlamentu, ktoré pod?a nich porušujú Daytonskú dohodu a ústavu. Dodik prijatý legislatívny balík obhajuje tvrdením, že súdnictvo, prokuratúra a polícia nie sú v súlade s ústavou, pretože sa s nimi nepo?ítalo v mierovej dohode.
Bosna a Hercegovina je federálny štát. Okrem RS so srbskou vä?šinou ho tvorí aj Federácia Bosny a Hercegoviny, v ktorej dominujú Bosniaci (Moslimovia) a Chorváti. Tieto dve entity boli vytvorené na základe Daytonskej mierovej dohody, ktorá ukon?ila vojnu v rokoch 1992-95. Na jej plnenie dozerá vysoký predstavite? vymenovaný medzinárodným spolo?enstvom. Jeho legitimitu bosnianski Srbi neuznávajú.
Zdroj feed teraz.sk
