Schmidt, dohliada na dodržiavanie Daytonskej mierovej dohody, ktorá v 90. rokoch ukon?ila vojnu v Bosne. Na základe nej sa Bosna rozdelila na dve entity s jednou ústrednou vládou – RS so srbskou vä?šinou a Federáciu Bosny a Hercegoviny, v ktorej dominujú Bosniaci (Moslimovia) a Chorváti.
Ako pripomína AFP, 66-ro?ný Dodik sa dlhodobo stavia proti Schmidtovi, pri?om vo februári bol odsúdený na rok väzenia a šes?ro?ný zákaz politickej ?innosti za nerešpektovanie Schmidtových rozhodnutí. Následne parlament RS schválil zákony, ktoré zakázali na území tejto srbskej entity pôsobnos? celoštátnej polície i justi?ných orgánov. Bosniansky (centrálny) ústavný súd pozastavil ich platnos? a prokuratúra ho za?ala v dôsledku týchto zákonov vyšetrova? pre podozrenie z útoku na ústavný poriadok.
Na Dodika, ktorý sa nedostavil k výsluchu, následne vydala bosnianska prokuratúra 18. marca tzv. domáci zatyka?. Ani to mu však nezabránilo v tom, aby 24. marca odcestoval do Srbska a následne aj do Izraela, kde sa s viacerými ?alšími krajne pravicovo orientovanými európskymi lídrami zú?astnil na konferencii o antisemitizme organizovanej izraelskou vládou. Následne odcestoval do Moskvy, odkia? sa pod?a vlastných vyjadrení nedávno vrátil domov. Bosna po jeho nelegálnom vycestovaní vydala na Dodika aj medzinárodný zatyka?.
Dodik teraz v príspevku na platforme X napísal, že „jediným riešením“ na ukon?enie patovej situácie je „zrušenie voluntarizmu Christiana Schmidta a všetkých rozhodnutí, ktoré zaviedol“. Dodal, že „v takom prípade je Republika srbská pripravená do?asne zmrazi? zákony, ktoré nedávno prijalo (jej) Národné zhromaždenie“.
Šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová tento týžde? vyhlásila, že Európska únia nebude tolerova? ohrozenie územnej celistvosti, zvrchovanosti a ústavného poriadku Bosny a Hercegoviny (BaH). Vyjadrila sa tak v súvislosti so separatistickými krokmi lídrov bosnianskych Srbov. BaH požiadala o ?lenstvo v EÚ vo februári 2016 a štatút kandidátskej krajiny jej udelili v decembri 2022.
Zdroj feed teraz.sk