Na jedného dôchodcu v sú?asnosti pripadá 2,7 obyvate?a v produktívnom veku od 20 do 64 rokov. Po?as posledného štvr?storo?ia sa tento po?et znížil približne o tretinu, pri?om pokles by mal pretrváva? aj na?alej. V nasledujúcich 25 rokoch by mal tento pomer pod?a analytika klesnú? zo sú?asných 2,7 na 1,8. Problémom je však stále starnutie populácie a vyšší podiel ?udí nad 65 rokov, ktorý bude ma? aj do budúcna vplyv na ekonomiky európskych krajín.
Starnutie populácie sa bude výraznejšie dotýka? krajín strednej a východnej Európy. Naopak, škandinávske krajiny majú už zvýšený nárast podielu populácie nad 65 rokov za sebou. Aktuálne pripadá najmenej obyvate?ov v produktívnom veku na jedného seniora v Taliansku, Fínsku, Bulharsku a Portugalsku, a to 2,4. V prípade Slovenska sa starnutie populácie zrýchlilo po roku 2010, pri?om po?as posledných 15 rokov sa po?et ?udí v produktívnom veku pripadajúcich na jedného seniora zvýšil na 3,3. Najbližších 25 rokov síce toto ?íslo pod?a Korš?áka klesne, avšak SR bude v budúcnosti patri? medzi najrýchlejšie starnúce populácie EÚ.
Výdavky na dôchodky tvoria významnú ?as? verejných rozpo?tov EÚ a starnutie populácie bude tlak na zvyšovanie ich podielu ešte zvýraz?ova?. „Slovensko vydáva v sú?asnosti na dôchodky z verejných zdrojov výrazne viac, ako by zodpovedalo vekovej štruktúre jeho populácie. Ak by kopírovalo regresnú krivku medzi krajinami EÚ, na starobné dôchodky by malo smerova? len nie?o viac ako sedem percent hrubého domáceho produktu (HDP), to jest o približne 1,8 % HDP menej, ako v roku 2023 na dôchodky v skuto?nosti vynakladalo. Okrem úrovne verejných výdavkov na dôchodky je zvláš? znepokojivý aj ich trend v posledných rokoch. Medzi rokmi 2019 a 2023 narástli výdavky na starobné dôchodky na Slovensku až o 1,6 % HDP, ke? vzrástli zo 7,3 % v roku 2019 na 8,9 % HDP v roku 2023,“ vy?íslil analytik.
Spolu so starnutím populácie tak budú „štedré“ dôchodky ?oraz viac v budúcnosti za?ažova? domáce verejné financie. Tento stav však nie je udržate?ný, ke?že ich vyplácanie ide na úkor investícií alebo výdavkov na vzdelávanie, ?o ?alej znižuje rastový potenciál ekonomiky krajiny. Korš?ák priblížil, že deficit v dôchodkovom systéme sa vláda snaží rieši? zásahmi do druhého dôchodkového piliera. Jeho potenciálne otvorenie a presmerovanie príspevkov do prvého piliera síce krátkodobo pomôže zníži? deficit verejných financií, avšak úplne ho nezmaže.
Zdroj feed teraz.sk
