Na jedného dôchodcu v súčasnosti pripadá 2,7 obyvateľa v produktívnom veku od 20 do 64 rokov. Počas posledného štvrťstoročia sa tento počet znížil približne o tretinu, pričom pokles by mal pretrvávať aj naďalej. V nasledujúcich 25 rokoch by mal tento pomer podľa analytika klesnúť zo súčasných 2,7 na 1,8. Problémom je však stále starnutie populácie a vyšší podiel ľudí nad 65 rokov, ktorý bude mať aj do budúcna vplyv na ekonomiky európskych krajín.
Starnutie populácie sa bude výraznejšie dotýkať krajín strednej a východnej Európy. Naopak, škandinávske krajiny majú už zvýšený nárast podielu populácie nad 65 rokov za sebou. Aktuálne pripadá najmenej obyvateľov v produktívnom veku na jedného seniora v Taliansku, Fínsku, Bulharsku a Portugalsku, a to 2,4. V prípade Slovenska sa starnutie populácie zrýchlilo po roku 2010, pričom počas posledných 15 rokov sa počet ľudí v produktívnom veku pripadajúcich na jedného seniora zvýšil na 3,3. Najbližších 25 rokov síce toto číslo podľa Koršňáka klesne, avšak SR bude v budúcnosti patriť medzi najrýchlejšie starnúce populácie EÚ.
Výdavky na dôchodky tvoria významnú časť verejných rozpočtov EÚ a starnutie populácie bude tlak na zvyšovanie ich podielu ešte zvýrazňovať. „Slovensko vydáva v súčasnosti na dôchodky z verejných zdrojov výrazne viac, ako by zodpovedalo vekovej štruktúre jeho populácie. Ak by kopírovalo regresnú krivku medzi krajinami EÚ, na starobné dôchodky by malo smerovať len niečo viac ako sedem percent hrubého domáceho produktu (HDP), to jest o približne 1,8 % HDP menej, ako v roku 2023 na dôchodky v skutočnosti vynakladalo. Okrem úrovne verejných výdavkov na dôchodky je zvlášť znepokojivý aj ich trend v posledných rokoch. Medzi rokmi 2019 a 2023 narástli výdavky na starobné dôchodky na Slovensku až o 1,6 % HDP, keď vzrástli zo 7,3 % v roku 2019 na 8,9 % HDP v roku 2023,“ vyčíslil analytik.
Spolu so starnutím populácie tak budú „štedré“ dôchodky čoraz viac v budúcnosti zaťažovať domáce verejné financie. Tento stav však nie je udržateľný, keďže ich vyplácanie ide na úkor investícií alebo výdavkov na vzdelávanie, čo ďalej znižuje rastový potenciál ekonomiky krajiny. Koršňák priblížil, že deficit v dôchodkovom systéme sa vláda snaží riešiť zásahmi do druhého dôchodkového piliera. Jeho potenciálne otvorenie a presmerovanie príspevkov do prvého piliera síce krátkodobo pomôže znížiť deficit verejných financií, avšak úplne ho nezmaže.
Zdroj feed teraz.sk
