Štedrý de? je posledným d?om 40-d?ového predviano?ného pôstu, takže pokrmy k ve?eri sa pripravujú bez mäsa, mlieka, vajec a masla. Ryba je však dovolená. Na štedrove?ernom stole nesmú chýba? predovšetkým dve jedlá – ku?a (sladená dusená pšenica alebo ryža s makom, hrozienkami a orechmi) a uzvar (kompót zo sušených jab?k a sliviek). Ostatné pokrmy sú ?ubovo?né, malo by ich však by? 12. Pod?a docentky sa to môže zda? ve?a, no napríklad chlieb a so? sa rátajú ako dve samostatné jedlá.
Za štedrove?erný stôl si rodiny obvykle sadajú po celodennom pôste, ke? vyjde prvá hviezda. Ve?era sa za?ína modlitbou, zapálením svie?ky a lyži?kou kute. V minulosti sa tiež s lyžicou kute vychádzalo na prah dverí, volalo sa na mráz: „Mráz, mráz, po? k nám ku?u jes?!“ Potom mu ?udia prikazovali, aby neškodil domácim zvieratám ani ovocným stromom. Tento zvyk sa teraz vracia, aj ke? sa ?udia už tak nezaoberajú po?nohospodárstvom.
Na druhý de?, teda na samotné Vianoce, chodia rodiny do kostola a tiež sa navzájom navštevujú. „Je žiadúce, aby prvým hos?om v dome spomedzi cudzích bol muž, najlepšie ?iernovlasý,“ uviedla Berkovets. V tento de? tiež deti chodia koledova? po domoch.
Na Ukrajine Vianoce neoslavujú všetci v rovnakom termíne a nájdu sa aj takí, ?o Vianoce oslavujú dvakrát. V sovietskych ?asoch bol okrem prvých rokov nastolenia moci tento sviatok zakázaný.
K nahliadnutiu poskytla Berkovets aj nieko?ko fotografií kalendárov zo sovietskeho obdobia. Napríklad v kalendári na rok 1929, teda tesne pred zrušením slávenia náboženských sviatkov, sa popri revolu?ných sviatkoch, ako Zvrhnutie samoderžavia ?i De? Parížskej komúny, uvádzajú aj Vianoce a ?alšie nepohyblivé cirkevné sviatky, a to pod?a gregoriánskeho kalendára. Sviatky paschálneho cyklu sú však po?ítané pod?a juliánskeho kalendára.
„Babi?ka hovorila, že Vianoce sú vždy pred Novým rokom, teda 25. decembra,“ poznamenáva Berkovets. Sama vraví, že jej generácia oslavovala Vianoce 7. januára (ke? je v juliánskom kalendári 25. decembra). No v poslednom ?ase zosilnela na Ukrajine tendencia slávi? Vianoce 25. decembra pod?a gregoriánskeho kalendára ako „sú?as? návratu Ukrajincov k svojej vlastnej kultúre a túžby vzdiali? sa od Moskvy“.
„Myslím si, že je to logické z astronomického aj praktického h?adiska,“ uviedla docentka, pri?om poukázala na zimný slnovrat, ktorý je krátko pred gregoriánskymi Vianocami. Okrem toho je pod?a nej nedôstojné dosýta sa najes? po?as novoro?ných osláv a potom predstiera?, že ?lovek dodržiaval predviano?ný pôst.
Jej rodina i mnohí známi oslavujú v posledných rokoch Vianoce dvakrát – v decembri i v januári. Januárové oslavy však u nich nezah??ajú štedrú ve?eru a spomínaných 12 jedál. „Myslím si, že ešte nejaký ?as budú na Ukrajine paralelné dátumy osláv,“ uviedla docentka.
Od 1. septembra tohto roku (teda od nového liturgického roka) Pravoslávna cirkev Ukrajiny aj Ukrajinská gréckokatolícka cirkev prešli na západný kalendár, takže aj cirkevne sa tohtoro?né Vianoce slávia v rovnakom ?ase ako v latinskej cirkvi.
Zdroj feed teraz.sk
