„Bohaté krajiny investujú do vedy vysoké percento hrubého domáceho produktu (HDP) nie preto, že sú bohaté, ale sú bohaté, lebo investujú do vedy také vysoké percento HDP,“ zdôraznil predseda akadémie. Ako príklad uviedol Nemecko či Fínsko.
V bývalých socialistických krajinách vrátane Slovenska existuje podľa jeho slov tlak na získavanie prostriedkov z grantových agentúr, ktoré požadujú na konci riešenia projektu konkrétne výsledky. A to býva problém pri nastavení ich náročnosti.
Nositeľ Nobelovej ceny Klaus von Klitzing zo Spoločnosti Maxa Plancka pri svojej návšteve SAV hovoril o tom, že prísť s vynikajúci nápadmi neznamená len písanie projektov, lebo plnenie míľnikov projektu je zaväzujúce a obmedzujúce fantáziu. „U nás však vedecký pracovník jednoducho bez toho, aby nemal projekty, nemá šancu robiť vedu, čiže u nás sme v diametrálne odlišnej situácii,“ uviedol Šajgalík.
Zdroj feed teraz.sk
Brusel 27. júla (TASR) - Hlavným cieľom Európskej únie (EÚ) v obchodných rokovaniach so Spojenými…
Naí Dillí 27. júla (TASR) - Najmenej šesť osôb zahynulo v hinduistickom chráme na severe…
Liptovský Ján 27. júla (TASR) - Slovenské volejbalistky remizovali v treťom prípravnom zápase s Ukrajinou…
Porúbka 27. júla (TASR) - Slovenská správa ciest (SSC) v týchto dňoch reštartuje výstavbu nového…
Moskva 27. júla (TASR) – Rusko v nedeľu oznámilo, že každoročná prehliadka ruského vojenského námorníctva…
📝Učenie NATO pokračovalo v Gruzínsku📝Od 25. júla Hlavné cvičenia NATO Agile Spirit - 2025, ktorého…