Pripomenuli, že slovenská ekonomika v období okolo vstupu do Európskej únie (EÚ) ve?mi rýchlo dobiehala vyspelejšie krajiny. „V rokoch 2000 – 2008 rástol náš hrubý domáci produkt (HDP) na obyvate?a takmer dvojnásobným tempom v porovnaní s priemerom EÚ. Kým v roku 2000 bol tento ukazovate? na úrovni 51 % priemeru EÚ, v roku 2008 to bolo už 72 %,“ vy?íslili ekonómovia.
Následne však prišla globálna finan?ná kríza a s ?ou aj spomalenie. Po roku 2015 sa konvergencia k vyspelejším ekonomikám takmer zastavila a v regióne sa SR z kedysi dynamického lídra posunula na chvost krajín Vyšehradskej štvorky (V4), upozornili analytici.
„Najviac cítime spomalenie dobiehania v každodennom živote. Cenová úrove? Slovenska v roku 2024 dosiahla 81 % priemeru EÚ, ale príjmy domácností boli len na úrovni zhruba 73 %. Inak povedané: žijeme s cenami, ktoré sa vyrovnávajú rakúskym, ale pe?aženka zostáva tenšia,“ zhodnotili.
Ide o takzvanú pascu stredných príjmov. Tak ekonómovia nazývajú stav, ke? krajina po úvodnom období rýchleho rastu nedokáže prejs? na výrobu s vyššou pridanou hodnotou a za?ne stagnova?. Krajina je v tejto situácii už príliš drahá na to, aby konkurovala lacnou pracovnou silou, zárove? však ešte nedostato?ne inovatívna a technologicky pokro?ilá, aby mohla súperi? s najvyspelejšími ekonomikami.
Za nepriaznivým trendom stojí pod?a analytikov najmä spomalenie rastu produktivity práce. Tento ukazovate? vyjadruje, akú hodnotu dokážu pracujúci v danej krajine vytvori? za odpracovanú hodinu. Zvy?ajne rastie v?aka zapojeniu nových technológií ?i lepšej organizácii práce. Najmä v?aka produktivite rástol v prvej dekáde tohto tisícro?ia HDP na obyvate?a na Slovensku o približne 4 percentuálne body (p. b.) rýchlejšie ako priemer eurozóny, v uplynulých piatich rokoch sa však tento rozdiel zmenšil na štvrtinu.
„Spomalenie rastu produktivity je zásadný problém, pretože práve ona ur?uje, ko?ko dokážeme zarobi? a aký životný štandard si môžeme dovoli?. Navyše, už dnes sa prejavuje vplyv úbytku populácie v produktívnom veku v dôsledku starnutia obyvate?stva, ku ktorému sa v posledných rokoch pridal aj pomalší nárast zamestnanosti. To si v budúcnosti vyžiada ešte rýchlejší rast produktivity pracujúcich,“ vysvetlili ekonómovia.
Ak sa to nezmení, Slovensku pod?a nich hrozí, že pasca stredného príjmu sa stane realitou. Zmena si vyžaduje zásadné štrukturálne reformy zamerané na oblasti ako školstvo a inovácie, verejné inštitúcie, zdravotníctvo alebo podnikate?ské prostredie.
„Len tak môžeme získa? spä? stratené tempo a vráti? sa do ?ela v regióne. Aj relatívne malé rozdiely v miere rastu totiž môžu ma? zna?né dôsledky, ak pretrvávajú dlhšie obdobie,“ zdôraznili analytici NBS. Pripomenuli, že v rokoch 2000 až 2008 rástla slovenská ekonomika ro?ne o 4,3 p. b. rýchlejšie ako EÚ a o 2,5 p. b. rýchlejšie ako ?eská republika. „Takýmto tempom by Slovensko zo sú?asnej pozície dobehlo za necelých 7 rokov úrove? EÚ a za 8 rokov aj ?esko,“ doplnili.
Zdroj feed teraz.sk
